úsek, ale udialo sa toho dosť. Možno viac, než je únosné. Odrazili sa udalosti aj na politickej scéne?
Ak odhliadneme od klinického prípadu HZDS, dosť málo, resp. skôr nie. Vládna koalícia prechádza mínovým územím. Z jednej strany musí čeliť streľbe na tzv. nepopulárne opatrenia, z náprotivnej strany je fackaná za Irak, a ešte sama púšťa na seba blesky za more škandálov, ktorými zamorila Slovensko. Keďže sa to zlieva v jeden prúd, opozícia by mala žiariť. Ale nežiari - Smer viditeľne priberá, ale horúce to nie je.
Podľa najaktuálnejšieho zo seriálu prieskumov, ktorými nás obšťastňujú agentúry, koaličné strany stratili dohromady necelých päť percent podpory oproti voľbám 2002. Dokopy majú - podľa ÚVVM - cca 40% (SDKÚ 12, KDH 11, SMK 10, ANO 7). To je - vzhľadom na vyššie uvedené - veľmi dobrý výsledok. Ak zvážime ich ratingy z prieskumov pár týždňov pred voľbami, tak sa s popularitou fakticky ani nezachveli.
Určujúce pritom je, že iracký syndróm práve v týchto dňoch a týždňoch kulminuje. V januárovom a februárovom "čísle" UVVM boli štyri vládne strany úplne na svojom. Asi štyri percetná stratili až v marci. Podobne sa správa aj agentúra MVK - prvý zlom ukázala až na prelome februára a marca, keď sa už výdatne mala k svetu iracká téma.
Čo z toho vyplýva? Predovšetkým to, že podpora vlády akcii USA dokázala zamávať s voličmi koalície viac, ako napríklad Ruskov odposluch s Badžgoňovými prepismi a vojnou o elektárne dokopy (aby sme výpočet menšími škandálmi príliš nerozširovali). Kto by pochyboval, nech si všimne marcový skok KDH na 11,2 - Hrušovského družiníci sa od volieb skôr plazivo prepadávali (hoci u UVVM nie až tak ako v iných prieskumoch). Áno, KDH je presne tá vládna partaj, ktorá má k účasti Slovenska v "americkej" koalícii, jemne povedané, rezervovanejší postoj. Skutočnosť, že časť voličov koalície väčšmi trápi podpora USA ako domáca korupcia, je výživný námet pre sociológov i politológov. Tí však - ako vždy doteraz - si nič nevšimnú.
Isteže, mohli by namietnuť, že tento úkaz musia preveriť ešte ďalšie čísla. Ale asi nemusia - dôkazom je opozícia, predovšetkým Smer. Fico tak dlho hľadal kľúč na stratégiu "zvyšovať preferencie ZA KAŽDÚ CENU", až mu ho vložil do rúk sám George Bush s Mikulášom Dzurindom. Konkrétne u UVVM vyskočil za jediný mesiac o skoro úctyhodných 7 percent, takže Smer je na historickom maxime 25,8. Podobne skákal aj u agentúry MVK - zo 17 a pol na skoro 24. Je teda nepriamo dokázané, že Irak s percentami hýbe. Štyri mesiace škandalizácie vládnutia Ficovi nepomohli - nakopla ho až vojna.
Ďalší nepriamy dôkaz je HZDS, ktorému iracká lízanka unikla - pravdepodobne - kolaboráciou na parlamentnom uznesení o vyslaní chemickej jednotky. U HZDS je ale problém komplexnejší, keďže práve je na úteku Tkáčova skupina. Tú marcové výskumy neregistrujú, ale aprílové už budú, takže historické minimum 12,7, ktoré sa nedávno objavilo, sa možno opäť otrasie. V každom prípade platí, že pohybom v pásme 16-18% Mečiar definitívne prichádza o posledný argument pre zotrvávanie v politike a, samozrejme, aj o titul opozičného lídra. To dosvedčujú aj osobné preferencie, kde mu Fico tiež uniká - 24 versus 16.
Irak skrátka zamiešal s číslami. To je jeden fakt. Druhý, podstatnejší ale znie, že odliv nie je kritický. Vôbec nie v absolútnych číslach a takisto asi nie, čo sa týka trvanlivosti rozhodnutia. A z toho plynie ďalšie poučenie: Politici koalície už nemusia svoje vyjadrenia veľmi zmäkčovať a blufovať. Tí, ktorých "podpora vojny" naštvala, sa už vyjadrili a ďalší, keďže času bolo dosť, už asi nehrozia. To je odkaz aj smerom k referendu o EÚ, kde sa zbytočne vŕšia obavy, že by mohol nastať nejaký dramatický zvrat v náladách.
Takže keby sme nemali Husajna, politické sympatie a antipatie by sa od volieb ani nepohli. To ukazujú trendy. Je ale smiešne, keď sa v médiách rozoberajú jednotlivé prieskumy spôsobom, že "HZDS od januára stratilo 1,2%", či "KSS získala x,y%". To sú všetko ťažké nezmysly - ide o myšacie skoky v rámci štatistickej chyby. Ak odmyslíme Smer v posledných dvoch mesiacoch, tak krivka u všetkých strán a u všetkých agentúr od októbra pendluje raz hore, raz dole. Ciky caky ciky cak - tak. Dokopy sa všetci točia v kruhu. Je nesmierne kúzelné, keď pekná hlava z obrazovky odrapoce v hlavných správach celú tabuľku od Smeru po KSS aj s desatinnými čiarkami (vrchol je, keď čítajú aj pod 5 percent). A v pozadí svieti múdry graf... To nie je signál o stave politickej scény, ale duševnom zdraví šéfredaktora spravodajstva (iná vec sú noviny, tam je miesto).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
