stane členom NATO, začne sa ako pozorovateľ zúčastňovať na zasadaniach viacerých výborov a dostane prístup k niektorým utajovaným skutočnostiam. Slovenská zástava však pred bruselským sídlom NATO zatiaľ viať nebude. Členom NATO de jure sa totiž Slovensko stane až po skončení ratifikačného procesu vo všetkých 19 krajinách aliancie i doma a po uložení ratifikačných dokumentov do depozitára Severoatlantickej zmluvy vo Washingtone. K tomu by malo dôjsť niekedy na jar budúceho roka, zrejme koncom apríla alebo začiatkom mája.
Podpis prístupových protokolov je však prelomová udalosť na ceste do NATO, zhodujú sa slovenskí diplomati. "Aliancia nás de facto akceptuje ako spojencov, hoci de jure sa tak stane až na jar budúceho roka," povedal vysokopostavený slovenský diplomat pred dnešným podpisom protokolov.
Význam dnešnej udalosti ocenil včera aj český veľvyslanec pri NATO Karel Kovanda. "Členstvo Slovenska v aliancii aj EÚ bolo vždy strategickým zámerom ČR. Z nášho hľadiska je dôležité, že po prijatí SR do aliancie a EÚ budeme obklopení štátmi únie a z troch strán spojencami," povedal Kovanda. Napriek častej kritike ponúka NATO podľa jeho slov novým členom niečo, čo im nikto iný nedokáže ponúknuť. "Svedčí o tom záujem siedmich krajín. NATO ich neverbuje, oni sami klopú na dvere. Nepochybujem, že aliancia bude ešte dlho poskytovať také bezpečnostné záruky, aké poskytuje dnes," povedal český veľvyslanec pred dnešnou slávnosťou.
Slávnostný ceremoniál za účasti ministrov zahraničných vecí siedmich vstupujúcich krajín, vrátane šéfa slovenskej diplomacie Eduarda Kukana, sa síce uskutoční v tieni vojny v Iraku i vnútorných sporov NATO ohľadne pomoci Turecka, ktoré pred mesiacom vrhli alianciu do najväčšej krízy od jej vzniku, slovenská misia pri NATO si však nechce nechať slávnostnú príležitosť pokaziť trochu rozpačitou atmosférou v aliancii. "Pre nás je slávnostná atmosféra tejto chvíle zachovaná, je to pre nás dôležitý moment, pretože to je zásadný krok k riešeniu našej bezpečnosti a obrany," povedal slovenský diplomat. Aj podľa Kovandu treba odlišovať členstvo v NATO a vojnu v Iraku. Výsledky referenda v Slovinsku dokazujú, že verejná mienka tieto dve veci nespája, myslí si český veľvyslanec.
Ceremoniál sa začne dnes o 15. h. Pôjde o mimoriadne zasadnutie najvyššieho orgánu aliancie - Severoatlantickej rady na úrovni veľvyslancov a za účasti ministrov zahraničia pozvaných krajín. Po prejavoch generálneho tajomníka Georgea Robertsona a vystúpeniach siedmich ministrov zástupcovia 19 členských krajín slávnostne podpíšu protokoly o pristúpení Slovenska, Slovinska, Litvy, Lotyšska, Estónska, Bulharska a Rumunska.
Protokoly nebudú podpisovať pozvané, iba súčasné členské krajiny. Ide vlastne o právnu zmenu zmluvy o NATO a po ich ratifikácii umožnia novým členom stať sa jej účastníkom. Po podpise budú musieť členské štáty protokoly ratifikovať, prijať či schváliť podľa národných požiadaviek a pravidiel. Vo väčšine prípadov pôjde o ratifikáciu v parlamentoch. Svoj vstup do NATO budú musieť ratifikovať aj pozvané krajiny. Podpis protokolu o vstupe sa aj v praxi prejaví na práci slovenskej misii pri NATO, ktorá v súčasnosti čaká na nového veľvyslanca. Postupne prebieha jej personálne posilňovanie a na konci tohto alebo začiatkom budúceho roka ju čaká sťahovanie do nových priestorov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
