Oradea v Rumunsku). Pre zaujímavosť treba uviesť, že vzdelaný uhorský kráľ Koloman (1095-1114) označil bosoráctvo za nezmysel a zakázal súdom zaoberať sa bájkami. Ako z prípadu vidno, po jeho smrti sa bosoráctvo zase označilo za zločin, proti ktorému treba bojovať všetkými prostriedkami.
Jazykovedci odvodzujú názov obce Isip (Isepu) z pomaďarčeného talianskeho mena Iseppe. Písomné záznamy v nasledujúcich storočiach dokladajú, že obec bola trvalo osídlená napriek rôznym zničujúcim epidémiám a vojnám. Najviac na jej chotári vznikli ďalšie osídlenia Berecz, Sóskút, Csorvég, ktoré postupne zanikli. Zostali po nich názvy chotárnych častí.
Obyvateľstvo obce malo slovenský, maďarský a rusínsky pôvod. V 19. storočí narastal počet židovského obyvateľstva a v roku 1885 takmer každý piaty obyvateľ obce bol Žid. Židia tvorili výlučné spoločenstvo a ešte za Uhorska sa väčšina vysťahovala za "pánskym" zamestnaním a nemiešali sa s kresťanmi. Zostal po nich zachovalý židovský cintorín s kamennými pomníkmi s hebrejskými nápismi, posledný so zápisom v latinke Schön Jakabné je z roku 1904.
N. Žipov má svoje miesto v histórii východoslovenského roľníckeho povstania, ktoré vzniklo v súvislosti s cholerovou epidémiou v r. 1831. Iniciátorom vzbury bol vtedajší richtár Michal Pavúk. Už predtým viedol protipánske buričské reči, že vojenský kordón na Karpatoch nezabráni cholere, ale je proti Rusom. Keď oni prídu do Uhorska, zoberú pánom majetky a oslobodia poddaných. Vzbura vypukla 31. júla, keď miestni občania videli, nejakého obchodníka - Žida pri obecnej studni. Hneď sa rozšírilo, že otrávili studňu a rozzúrení obyvatelia začali hľadať "traviča" Po dlhšom neúspešnom hľadaní sa ozvali hlasy, aby nehľadali obchodníka, veď skutočnými travičmi sú páni. Nad ránom 1. augusta napadli dom, kde býval zdravotný komisár Lörinczfy. Nútili ho, aby sa priznal k travičstvu. Pochopiteľne nemohol preto ho poriadne zbili a zatvorili.
Zvesť o vzbure v Žipove sa bleskovo rozšírila, z okolitých obcí prišli roľníci, aby si overili správy na mieste a utvrdení o správnosti počínania Žipovčanov preniesli vzburu do svojich obcí. V Michaľanoch hneď zajali stoličných úradníkov, medzi nimi fiškáľa Doboša, lekára, ktorý šiel do Trebišova a priviedli do Žipova. Obdobne roľníci po návrate do Trebišova vyvolali vzburu a 2. augusta okolo 2000 vzbúrencov ovládlo mesto a začali robiť poriadky. Zatkli päť "vinníkov" a zbitých odovzdali veliteľovi malej posádky v Trebišove. Sem doniesli neskôr aj zajatých v N. Žipove. Z Trebišova sa vlna vzbury rýchlo šírila po okolí, prenikla do regiónu Vranova, neskôr aj do Spišskej a Abaujskej stolice.
Po potlačení povstania zasadal Štatariálny súd pod predsedníctvom grófa Fidélia Pálffyho, odsúdili na smrť 64 povstalcov, z nich jednu ženu. Medzi nimi dvoch Žipovčanov Michala Pavúka a Jána Hvižďáka. Protokol o výsluchu uvádza o Pavúkovi ako priťažujúcu okolnosť: "Mal takú autoritu v obci, že by mohol utíšiť povstanie, keby sa o to usiloval". Dnes je po Michalovi Pavúkovi pomenované námestie.
Autor: Ing. Valentín BEDNARČÍK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
