Tolerančného patentu (1781) cisárom Jozefom II. a konkrétnejšie až po intervenciách známeho Žida Mareka Holändera, ktorý bol obchodníkom a pochádzal z Haliče. Centrom usadzovania židovskej komunity dovtedy bola obec Šebeškelemeš (dnes Šarišské Lúky). Vlastnú náboženskú obec si v meste vytvorili práve Holänderovou zásluhou až v roku 1830.

Prvé formy vzdelávania príslušníkov prešovskej židovskej náboženskej obce sa v meste začali až v roku 1843 a veľkú zásluhu na tom mal Marek a potom aj jeho syn Lec Holänderovci. V meste sa zriadila prvá židovská škola s troma učiteľmi. O niekoľko rokov neskoršie vzrástli požiadavky na vzdelanostnú úroveň Židov v meste a preto na Konštantinovej ulici vybudovali novú školu za 12 463 zlatých a 52 grajciarov. Pri škole postavili aj prvú židovskú synagógu.

Rozvoj židovského školstva naďalej pokračoval a už v roku 1857 došlo k prebudovaniu predošlej školy na riadnu štvortriednu ľudovú školu, ktorá postupne nadobudla charakter verejnej školy. Potvrdila ju Miestodržitľská rada a tiež košický biskup. Vyučovacím jazykom sa stal jazyk nemecký. Hneď v prvom roku na nej študovalo 75 žiakov. V židovskej komunite sa vtedy udiali významné udalosti. Do mesta sa prisťahovali početné skupiny Židov z vidieka a to bol aj dôvod na rozdelenie spoločenstva do viacerých prúdov (smerov). Jednu vetvu tvorili ortodoxní a druhú neologickú zasa druhá skupina. Ani v tomto smere sa život nezastavil a nastalo aj iné triedenie.

Do tejto významnej udalosti sa v meste začali budovať nové synagógy a rozdelila sa aj pôvodná ľudová škola na ortodoxnú a neologickú. Výchovu učňov v meste zabezpečoval Prešovský priemyselný a dielenský spolok. Pre tých najmenších v predškolskom veku zriadila ortodoxná skupina Židov detskú opatrovňu.

Židovské školstvo obidvoch konfesií dosiahlo na začiatku 20. storočia vysokú úroveň a bolo porovnateľné s kresťanskými školami. Neologickú ľudovú školu so štyrmi učiteľmi navštevovalo priemerne 150 detí a ortodoxnú s piatimi učiteľmi svetských predmetov s rovnakým počtom učiteľov náboženstva okolo 200 žiakov z mesta a jeho okolia. Ortodoxná vetva Židov mala v meste aj vlastnú škôlku, ktorú navštevovalo okolo 100 detí. K ortodoxnej vetve patrila aj rabínska škola pod názvom Ješiva, ktorá svoj najväčší rozkvet zaznamenala počas pôsobenia rabína Chaina M. Lava a študovalo na nej päťdesiat žiakov.

Vyššie svetské vzdelanie židovskí chlapci ale aj dievčatá z mesta a okolia získavali na Evanjelickom kolégiu od roku 1905 a študovalo na ňom 200 žiakov židovskej komunity, čo bolo 25,.7 percenta z celkového počtu žiakov Kolégia. Väčšina z nich navštevovala gymnázium a približne jedna tretina právnickú akadémiu. Bol to prejav záujmu, ale aj možnosť ich vzdelávania. Nárast počtu študentov vyplýval aj z rastu početnosti židovskej komunity v meste. V roku 1846 tam žilo 184 a začiatkom roku 1930 3 477 a na konci roku 1940 takmer 5 000 Židov.

Problematika Židov v Prešove je podrobnejšie rozpracovaná v publikácií Petra Konyu a Dezidera Landu pod názvom "Stručná história prešovských Židov" z roku 1995. Fotografia približuje niektoré budovy patriace židovským školám v Prešove a niektoré zariadenia už neexistujú z rôznych dôvodov. Často sa do vedomia ľudí dostala len nová veľká ortodoxná synagóga na Švermovej ulici z roku 1898 a na ostatné židovské pamiatky akoby sme zabúdali a správame sa k nim akoby ani neboli súčasťou histórie Prešova. Na Švermovej ulici vo veľkej synagóge je Židovské múzeum, v ktorom sa môžeme dozvedieť oveľa viac zo života tejto komunity, ako som v príspevku uviedol a najviac z obdobia holocaustu.