do Bratislavy. Ide nakrúcať reklamu na minerálku. Musím toho dnes ešte stihnúť dosť. Po škole ma čaká skúška v divadle. S režisérom Petrom Mankoveckým pripravujeme Gogoľovu Ženbu. Určite neuhádneš, čo si tam zahrám, nevestu Agafiu Tichonovnu. Presne túto postavu som hrala tuším pred 28 rokmi. Ale nebudeme túto starú dievku nijako potvoriť, lepiť bradavice, alebo ju inak znetvoríme. Pôjdeme inou cestou, práve ju s režisérom hľadáme. Bude mať skôr nejakú sexuálnu úchylku, kvôli ktorej pred ňou muži utekajú. Je to psina vrátiť sa po toľkých rokoch k tej istej postave. Bude to úplne iné ponímanie, ako keď som ju robila pred tým. Sú to ešte len prvé čítačky. Premiéra je v máji.

A čo ma ešte dnes čaká? Po skúške idem do nemocnice na špeciálne cvičenie s chrbticou. To mám zo športu. Lyžujem, korčuľujem, behám a potom na to doplatí chrbtica. Ale už sa zasa neviem dočkať veľkonočných prázdnin, ideme s dcérou na lyžovačku. Podvečer ešte stihnem saunu, lebo dnes je ženský deň a večer ma ešte čaká stretnutie so synom Peťom.

Či oslávim dnešný Deň divadla? Priznám sa, že som sa o ňom dozvedela až dnes ráno z rádia, keď som ležala na rehabilitácii. Takže ja ho oslávim prácou na skúške v divadle. Za socíku sa to oslavovalo s veľkou parádou aj s chlebíčkami na striedačku v Prešove a v Košiciach.

Autor: hra

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.