na nádvorí Východoslovenskej galérie. Dovedna tak jestvujú tri odliatky: ďalší je v Národnej galérii a tretí na Alžbetinej ulici.

Sochár sa s Jakobym zoznámil v 60. rokoch. Vtedy mal ešte dom po rodičoch na Ťahanovských riadkoch. Dnes tam už stoja paneláky a pripomína ho už len názov Jakobyho ulica. Spomína si aj na majstrovu nádhernú záhradu s altánkom, kde sa dalo posedieť v príjemnom prostredí. "Prišiel som do Košíc v '62 roku a ´Gyulabácsi´ ma upútal, už keď som ho stretával na ulici. Na nohách pumky, na pleci neodmysliteľný chlebník, kde si schovával svoju málo vyvinutú ruku. Takého som si ho zapamätal. Nestál mi modelom. Socha bola už hotová, odliata do sadry a ja som ho zavolal, aby si ju prišiel pozrieť. Bolo to takto na jar v nedeľu a on sa veľmi prekvapil, keď zbadal pred sebou dvojmetrovú plastiku. Povedal vtedy vetu, ktorú som si dobre zapamätal: ´Starký, nie je to pekná socha, ale zato pravdivá´. To bolo pre mňa najväčšie vyznamenanie, lebo ani on sa v živote neusiloval o nejakú peknotu, ale o hlbokú pravdu."

Juraj Bartusz si pamätá aj ateliér, kde mal všetky steny až po plafón zaplavené obrazmi. "Ale keď vstúpil dnu, ani jedno z plátien si nemohlo byť isté, či ho znovu nezvesí dolu, zčasti neobrúsi a opäť nepribudne ďalšia vrstva. Nechal len farebné plochy, ktoré sa mu páčili a uplatnil ich v novej maľbe. Navštevoval všetky výstavy kolegov. Často sa potom vyjadril nelichotivo. Bol veľký kritik, ale úprimný. Mnohí ho preto nemali príliš v láske. Prísny bol aj voči sebe. Neustále pochyboval o svojich veciach. Kvôli tomu aj premaľúvával svoje obrazy. Niekedy potom aj ľutoval."

Socha nazvaná Chodec stojí teraz s požehnaním hlavného architekta na Alžbetinej ulici. Daroval ju mestu, mesto zaplatilo odliatie. Bronzová plastika kráčajúceho Júliusa Jakobyho sa stala turistickou atrakciou, pri ktorej sa ľudia fotografujú. Juraja Bartusza však mrzí, že ju doplnili o akýsi bronzovú tabuľku s textom, dokonca s chybným dátumom narodenia. Tento zbytočný "artefakt" podľa neho vôbec nezodpovedá jeho dielu.

"Vlastne som splnil Jakobyho želanie. ´Gyulabáči' si želal, aby socha stála niekde na verejnom priestranstve v Košiciach," zamýšľa sa tvorca podobizne Juraj Bartusz.