obraz s názvom "V bare". Ceny takmer všetkých obrazov z tohto obdobia sa vtedy pohybovali v rozpätí od 250 do 1500 korún. V roku 1935 zakúpila Matica školská od maliara, ktorý sa ocitol v núdzi, obraz "Predpoludnie všedného dňa" za 2000 Kčs. "Doktor Polák bol pozoruhodná osobnosť. Mal nielen vzdelanie, ale aj organizačný talent, rozhľad aj to, čomu sa hovorí ´dobrý nos´. Bol mojím prvým zákazníkom. Už v roku 1929 odo mňa kúpil jeden obraz a potom v roku 1934 ďalšie. Myslím, že ma správne odhadol a na začiatočníka, akým som bol, ma až privysoko ocenil."
Dnes je situácia iná. Ako tvrdí košický starožitník Tibor Michalovský: keby obchodníci urobili umelecký rebríček, od ktorého sa odvíja hodnotová báza, Július Jakoby patrí medzi špičku desať top-ten najvýznamnejších výtvarníkov v rámci bývalého Československa. "Najvýraznejším a najvyhľadávanejším obdobím jeho tvorby je najmä druhá polovica minulého storočia. Pri každom autorovi sa nájdu hodnotnejšie a menenej hodnotné diela. Tá hviezdna chvíľa, keď sa mimoriadne darí netrvá stále." Ako tvrdí: "U Júliusa Jakobyho hodnotia najvyššie 60-te až 70-te roky. Používal vtedy výtvarné skratky, viac abstrakcie. Ale vôbec celá škála jeho tvorby obsahuje zaujímavé diela."
Jakobyho dielo má dnes mimoriadne vysokú hodnotu. Ceny obrazov sa pohybujú až v státisícových rádoch. "Predtým ste ich mohli kúpiť za nejakých 5-6 tisíc korún. A vtedy to vyzeralo, akoby nakupovali len tak z milosti, aby mu pomohli preklenúť veľkú biedu. Vychádzal totiž z veľmi skromných sociálnych podmienok. Niekedy si preto riešil finančné problémy predajom obrazov. Už za života bol veľmi vyhľadávaný výtvarník. Ale nie každý kto chcel u neho nakúpiť obraz, uspel. Majster Jakoby už vtedy malý obrázok, mohol mať rozmer 15 krát 20 centimetrov, ohodnotil na 10 000 korún. Na tie časy v sedemdesiatych rokoc to boli veľké peniaze.
Bývalý riaditeľ Národnej galérie v Prahe Kotalík uskutočnil tiež v sedemdesiatych rokoch nákup diel pre svoju inšitúciu. Predali sa dve plátna väčšieho rozmeru, jedno bolo za 25 000 korún. Keby sme to prepočítali na dnešný kurz koruny, treba to násobiť osemkrát. Akademik Kotalík bol mimoriadne zdatný kunsthistorik s obzvlášť dobrým citom pre výtvarné umenie. Vybral si kvalitné diela," spomína si starožitník.
Čuduje sa však, že napríklad pri poslednej aukcii v Soge sa nepredal Jakobyho obraz ani za vyvolávaciu cenu 180 000 korún. "Pravdepodobne vrstva kupujúcich, ktorá je dnes pri peniazoch, ale neorientuje sa celkom vo výtvarnom umení, nerozozná, čo je dobré. Ten obraz, podľa môjho názoru, mal uspieť. Veď relácia Jakobyho diel pri komornejších, menších obrazoch obyčajne sa pohybuje okolo 150 až 250-tisíc. Čaro umenia a výhoda tých, ktorí sa vedia s istotou pohybovať na tomto tenkom ľade je, že z neho môžu mať aj mimoriadny zisk," konštatuje Michalovský.
V Košiciach sú dvaja významní zberatelia Jakobyho obrazov. V zbierkach majú vraj také diela, že keby im ponúkli aj 500 000 korún, ešte stále by váhali, či majú predať. "Šťastne vystihli príležitosť v 90. rokoch, kedy sa pozostalosť dostala do rúk ľudí, ktorí v tej spoločenskej zmene potrebovali peniaze na rozbeh. Ich zásluhou sa títo zberatelia dostali k veľmi širokému záberu jeho diela," tvrdí Tibor Michalovský a pridáva historku, ktorú mu raz prezradil Jakoby. "Za socializmu bolo zvykom stranníckych predstaviteľov vodiť politické návštevy do ateliérov. Samozrejme, že neodišli naprázdno. Stalo sa tak aj Jakobymu. Zavolali že na vizitu do ateliéru príde vtedajší minister kultúry Miroslav Válek. Obdivoval obrazy a potom rečie: Toto dielo sa mi najviac páči. To znamenalo, že by mal autor dodržať dobrý zvyk a obraz mu darovať. Ale Jakoby mal bystrú manželku, ktorá pohotovo zareagovala: A viete, že aj mne sa ten obraz páči najviac? Z darovanie nebolo nič. Traduje sa, že vraj preto Jakoby nedostal titul Národného umelca."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
