slovenskej časti ich koncertného turné a zároveň jedinou možnosťou pre východniarov uvidieť kapelu v staronovom zložení naživo. Na koncerte zvanom podľa posledného albumu "Dobrá kočka, která nemlsá" oslávite 15. výročie založenia Lucie spolu s chalanmi vo veľkom štýle, kvalitnom zvuku, veľkoplošnej videoprojekcii a pyrotechnickej šou na tunajšom amfiteátri. Aby sme vás dobre navnadili, ešte v predstihu vám prinášame rozhovor s jadrom kapely - Davidom Kollerom, Robertom Kodymom a P.B.Ch.

Svoje májové turné začínate na východe Slovenska práve v Košiciach, kde ste naposledy zarezonovali v amfiteátri presne pred rokom. Máte nejaké špeciálne spomienky na metropolu slovenského východu?

David: "Za zmienku určite stojí silné hudobné cítenie východniarov. Veľmi zvláštne bolo, že už pri prvej skladbe na koncerte v Košiciach leteli do vzduchu čiapky a tričká. Všetci sa postavili a začali masovo tancovať. To nás dosť prekvapilo, lebo ľudia na amfikoch väčšinou sedia a nájde sa len pár hýbucich sa jedincov pod pódiom. No a v Košiciach sa to odrazu postavilo celé a my sme hneď pochopili, s kým máme tú česť. Košičania, vedzte, že ste veľmi hudobne založení, o čom tiež svedčí i množstvo úspešných kapiel, ktoré pochádzajú práve od vás."

Popri českej skupine Support Lesbiens sa s vami na turné ako predkapela predstavia naši Le Payaco. Ako ste k nim prišli?

P.B.CH. "Dostali sme od manažéra okolo pätnásť CD-čiek českých i slovenských kapiel. Počúvali sme a vyberali a napokon sme vybrali práve tieto dve kapelky. Pozdávali sa nám najviac."

Minulý rok vašu šnúru ozvláštnil indický hráč na tablá, starý guru Maharudra. Bude toho roku tiež nejaké prekvapko?

David: "Tak určite je ním Tomáš Vartecký, gitarista, ktorý doteraz pôsobil v kapele Kurtizány z 25. avenue. Má dlhé dredy a vystupuje zásadne v sukni, v ktorej vyniknú jeho fakt pekné nohy. No veď uvidíte. Dúfam, že i vďaka nemu budeme znieť tak, ako chceme. Veľkolepá scéna, aparatúra, svetlá a videoprojekcia sú samozrejmé. Je to to najlepšie, čo sa tu dá zohnať."

Na svojej internetovej stránke vyčerpávajúco vysvetľujete záležitosť okolo odchodu klávesáka Michala Dvořáka, ktorý bol pätnásť rokov vašim stálym členom. Ako dôvody uvádzate jeho časté absencie v štúdiu a slabú kreativitu. S Michalom ste boli zároveň priatelia. Je teda okrem osudových stretnutí v živote nevyhnutný i osudový rozchod, aby vývoj udalostí mohol napredovať?

David: "Ja si myslím, že aj keď na jednej strane občas hovoríme, že sme si ako rodina, tak to na druhej strane zas až tak presné nie je. V rodine ťa držia predovšetkým citové putá, no a naša zostava fungovala predovšetkým na hudbe. Michalov odchod tak pre nás znamenal akési ozdravenie, ale v hudobnom smere."

Slávite pätnásťročné jubileum. Viete si po tak dlhom čase fungovania, ktoré so sebou prinieslo nepopierateľný úspech, ešte zachovať akési vedomie pokory? Teda nepopustiť uzdu hudobnej kvality a neprežívať len na základe slávneho mena?

David: "Bez pokory sa to nedá. Tá vám poskytuje zdravý úsudok, vďaka ktorému môžete bez ostychu predstúpiť s novými skladbami pred ľudí. Tak ako my nechceme, aby naši fanúšikovia brali našu tvorbu automaticky a samozrejme, tak k tomu nemôžeme pristupovať ani my."

Robert: "Keby sme čerpali len z nášho mena a nedávali sme do svojej hudby maximum, okamžite by sa to na našom mene odrazilo. Loď Lucie by sa začala potápať."

Akého najväčšieho zadosťučinenia sa vám ako hudobníkom dostalo?

David: "Vlani sme mali možnosť pracovať s profesionálnym producentom Davidom Biancom z Los Angeles, ktorý robil platňu Ozzyho Osbourna či zvuk Tomovi Pettymu. Spolupracovali sme celý týždeň a pre mňa to bol doslova šok, že z čista jasna prišla takáto možnosť. Visel som pohľadom aj ušami na každom jeho slove."

Robert: "Pre mňa je zadosťučinením to, že sa nám podarilo spraviť pár pesničiek, ktoré tu možno budú, aj keď my tu už nebudeme."

Čomu sa venujete, keď momentálne neslúžite hudbe?

David: "Ja som bol nedávno na dovolenke v Portugalsku s kamarátmi, ktorí tam trénovali na motorkách. So sebou som si však doniesol i bubny a gitaru a nedalo mi neskladať nové pesničky. Ja pri tom relaxujem."

Robert: "Zaujíma ma pozorovať určité princípy vzťahov a zákonitostí, ktoré nachádzam ako v hudbe, tak napríklad v politike, astronómii či prírodovede. Úplne vo všetkom, čo nás obklopuje na tejto planéte, vrátane vesmíru."

P.B.CH.: "U mňa sa striedajú obdobia, kedy si potrebujem od hudby odpočinúť a kedy ma zas začína poriadne baviť a vtedy ju vyhľadávam i vo voľnom čase."

Na svojom konte máte sedem platní, ktoré zachytávajú najrôznejšie obdobia vášho života. Čerpáte niekedy z týchto spomienok, alebo je pre vás prioritné to, čo bude zajtra?

David: "Ja sa najradšej zaoberám tým, čo práve je. Pripadá mi to najjednoduchšie. Ale vybavujem si presne do podrobna všetky situácie, ktoré sa odohrávali behom nahrávania každej z našich platní."

Keby ste mali charakterizovať svoje momentálne životné obdobie hociktorou vašou skladbou, ktorá by to bola?

Všetci: "Šrouby do hlavy (smiech)."

Aj toho roku vás nominovali v troch kategóriách na hudobnú cenu Anděl 2002. Ste známi tým, že si tieto ocenenia nikdy neprídete prevziať. Prečo?

Robert: "Smola, že médiá to takto prezentujú, lebo my si chodíme preberať všetko, čo dostaneme, akurát sa zo zásady nezúčastňujeme maškarády na TV Nova, ktorá vyhlasuje Českého slavíka. Napriek tomu, že si vážime každý hlas v náš prospech, robíme len veci, ktoré sa nám páčia. A celý akt odovzdávania tejto ceny je úplne príšerný. Ale po tom, čo mi rozprávala Jana Kirschner, ako to v rámci Slávika chodí u vás, myslím, že to nemáte o nič lepšie. U nás sa napríklad vzopreli istí zaslúžilí speváci českého šoubiznisu, že jednoducho nevystúpia na jedno pódium s nováčikom Leošem Marešem. A tak si tento Mareš napokon nemohol prísť prevziať cenu, aby tam mohli vystúpiť títo ľudia. Mám pocit, že podobné historky sa diali za socializmu, akurát tie roly boli obsadené inými ľuďmi."

Hovorí sa, že odpovede na všetky otázky človek nájde v prírode. Stáva sa útočiskom aj pre vás, alebo sa radšej nechávate unášať vymoženosťami súčasnej techniky?

P.B.CH.: "Nie sme kozmonauti, aby sme dávali len na techniku. Veď sa pohybujeme po zemeguli, ktorá je vlastne príroda. A to sa musí zákonite premietať do nášho chovania."

Za čo by ste bez mihnutia oka vymenili svoju popularitu?

P.B.CH: "Ja za raketu, aby som mohol odletieť do vesmíru a chvíľu si požiť niekde na Marse."

Robert: "Ja mám popularitu rád presne v okamihu, keď začne koncert a keď skončí, už ju nepotrebujem. Je to dôležité spojivko s našimi fanúšikmi. Pri povolaní, ktoré robíme, je asi nevyhnutná."

Meno Lucia sa na Slovensku viaže s bosorkami, nachádzate bosorácke vlastnosti i u seba?

David: "To vážne? Lucie je bosorka? Snáď P.B.CH. by to ako starý čarodejník mohol vedieť..."

P.B.CH. "No, ja sa radšej nevyjadrujem, možno je to tak."

Robert: "Oni totiž raz s Davidom vyvolávali duchov a nedopadlo to najlepšie (smiech)."

David: "Preto by som si už s mágiou radšej nič nezačínal."

Mávate ešte po pätnástich rokoch trému?

P.B.CH.: "Ja neustále. I pri rozhovoroch."

David: "Ja nemám trému pri hraní, skôr pred veľkým množstvom ľudí. Ak sa tvária milo, nevadí mi to, ale ak sú ústa tej masy príliš otvorené, bojím sa, že ma to raz celého zhltne."

Ak ešte nemáte kúpené lístky na májový koncert Lucie, ešte tak máte možnosť urobiť na týchto predajných miestach: agentúra GreArt na Bielej ulici 3, MIC OC Dargov, ICMK na Hlavnej 59 a v pobočkách CK Satur Travel.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.