nestalo, preto bola matka dosť prekvapená. Skôr, než sa ho mohla na to spýtať, rozčúlený otec mu dal niekoľko faciek a zakázal mu na týždeň pozerať televíziu. Miško potom až do večera plakal a až o dva dni sa matka dozvedela, že v ten deň zabudol doma pravítko a ceruzku, a keď si ich chcel vypožičať od spolužiaka, vzala mu pani učiteľka žiacku knižku a napísala poznámku. Prv než budeme pokračovať, položme si otázku:

Ako by ste v Miškovom prípade postupovali vy? Ponúkame vám niekoľko možností k vašej úvahe:

a) prísne potrestanie Miška bolo správne ako výstraha pre budúcnosť

b) rodičia mali najprv vypočuť si synovo vysvetlenie a potom spoločne rozhodnúť o treste

c) jeden z rodičov mal zájsť do školy a dal si vysvetliť, čím sa chlapec previnil

d) na poznámku stačilo reagovať napomenutím a nerobiť z toho aféru

e) rodičia mali napísať do žiackej knižky, aby učiteľka potrestala chlapca sama

Tzv. poznámky alebo zápisy v žiackej knižke sú dosť problematické. Vzhľadom na ich stručnosť z nich možno vyčítať len hlásenie o nejakej časti správania, bez rozboru príčin, a tak môžu byť niekedy informácie jednostranné alebo neúmyselne skreslené. Totiž každý skutok (teda aj každé previnenie) má svoje zázemie, má svoje motívy a odohráva sa za určitej situácie. Toto zázemie musíme poznať, aby sme mohli skutok pochopiť a kvalifikovať. Vyrušovanie a neporiadok v školských pomôckach je široký pojem. Preto je vhodné dať dieťaťu možnosť, aby popísalo, čo sa vlastne stalo. O prípadnom treste rozhodujeme v kľude a po určitej rozvahe. Previnenie dieťaťa mnohých rodičov rozčúli, v afekte strácajú súdnosť a vyrieknu ortieľ neprimeraný skutočnostiam. Platí to aj v Miškovom prípade. Isteže to, čo sa stalo nie je v poriadku, veď pravítko potrebuje stále. A keď si ho už zabudol, mal si ho zohnať cez prestávku. Určite je dobré prijať určité preventívne opatrenia, akým je napr. revízia školských pomôcok pred spaním a pod. Aj malému dieťaťu imponuje, ak s ním jednáme ako so zodpovedným jedincom. Zaujíma nás jeho postoj k veci, z ktorého tiež vychádzame pri tzv. múdrych rodičovských ponaučeniach. Musíme názor dieťaťa poznať, aby sme ho mohli ovplyvniť a usmerňovať. Nemožno ho fackovať, lebo to môže vyvolať pocit krivdy, nepochopenia alebo aj nelásky z neprimerane ostrého trestu. Aj vo výchove detí treba uplatňovať určité zásady a pravidlá, ktoré nás vedú v bežnom živote pri jednotlivých krokoch a konkrétnych zásahoch.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.