lokomotívny park túto skutočnosť dokazuje v inovačných projektoch a pokrokových technických riešeniach.
Boli to práve francúzske trate, ktoré sa pred časom mohli popýšiť prevádzkou skupiny motorových rušňov, ktoré zaujali odborníkov i širokú verejnosť. Tvarovo a farebne (svetlo modré) skrine rušňov nenasvedčovali tomu, že sa jedná o rozdielne rady. Prvý rad 67 000 mal spaľovací motor s výkonom 1760 kW, ktorý sa prenášal na jediný trakčný motor v podvozku. Ten prostredníctvom ozubených kolies poháňal dve (na poslednom type tri) hnacie dvojkolesia v každom podvozku. Ozubené kolesá umožňovali meniť rozsah, maximálnej rýchlosti: nákladné vlaky nepremávali rýchlosťou vyššou než 85 km/h, pre osobnú dopravu sa prevody nastavili na rýchlosť 130 km/h. Rušeň so štyrmi osami mal veľkú hmotnosť - až 80 ton, preto sa pristúpilo k výrobe nového radu 68 000. Jeho lokomotívy dosahovali vyšší výkon 2000 kW a hmotnosť 106 t už mali rozloženú na 6 osí. Vždy krajné dvojkolesie v podvozku s priemerom 1250 mm bolo hnacie a menšie stredné s priemerom 950 mm iba nosné. Pre toto usporiadanie kolies sa používa označenie (A1A)' (A1A)'. Výrobcovia posilnení konštrukčnými úspechmi očakávali ešte vyššie výkony od ďalších dvoch radov. Na vozidlách s označením 69 000 sa napríklad skúšal hydrodynamický prenos výkonu. Rušeň bol dvojagregátový - celkový výkon 3500 kW dodávali dva šestnásťvalcové spaľovacie motory, pričom každý poháňal jednu hydrodynamickú prevodovku.
Ako sa už časom stalo dobrým zvykom, väčšina vozidiel premávajúcich na tratiach vo Francúzsku sa vyrobila aj v modelovej podobe. Inak to nebolo ani v prípade rušňa radu 68 000. Modelári ho mali k dispozícii v množstve obmien, od rôznych výrobcov. Veľmi zaujímavá bola sada obsahujúca už spomínaný rušeň, nákladné vozne, koľaje i transformátor.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
