prírody. Geomorfologicky patria ku Západným Tatrám, spoločne s Liptovskými kopami sú ich najvýchodnejšou časťou, ktorá hraničí s Východnými Tatrami. Najväčší rozdiel od centrálnej časti Západných Tatier je však v ich stavbe - kým jadro pohoria buduje kryštalinikum, Červené vrchy sú vápencové, čo má za dôsledok úplne špecifický reliéf i živú prírodu na ich území.
Hrebeň Červených vrchov kopíruje slovensko - poľskú hranicu na úseku približne deviatich kilometrov - v širšom kontexte sa začína na západe v Tomanovskom sedle (1 686 m), pokračuje cez Stoly (1 947 m), Temniak (2 096 m), vrcholí Kresanicou (2 122 m). Hrebeň ďalej pokračuje na Malolučniak (2 105 m), Kondratovu kopu (2 005 m), Kondracke sedlo (1 863 m), Goričkovú (1 912 m), sedlo Vráta (1 815 m), frekventovaný Kasprov vrch (1 985 m), Suché sedlo (1 979 m), Beskyd (1 979 m) a končí v Ľaliovom sedle (1 952 m). Na slovenskej strane ho ohraničujú dve doliny - Tichá a Tomanovská.
Azda najvzácnejšou formou, vyvinutou v Červených vrchoch, je vysokohorský kras, na Slovensku jedinečný, ktorého väčšia časť sa nachádza v Poľsku, na našom území je na ploche asi 3 a pol kilometra štvorcového. Je to najvyšší kras na Slovensku, s rôznami formami. Tesne pod hrebeňom sa nachádzajú škrapy, závrty a aj podzemné priestory. Pre Červené vrchy sú typické hlboké komínovité priepasti, najznámejšími sú Kresanica (hlboká 70 metrov), Zadný úplaz (dĺžka 600 m, hĺbka až 164 metrov) a Ľadová priepasť (60 m). Kras nadväzuje na podobné javy v Tomanovskej doline. Hrebeň Červených vrchov má bralnatý charakter, spadá do dolín mohutnými rozorvanými rebrami a žľabmi.
Za pozornosť stoja aj tzv. girlandové pôdy, ktoré majú na Temniaku azda najlepšie vyvinutú podobu u nás. Podobajú sa prtiam, vyšliapaným pasúcim sa dobytkom, majú však prirodzený pôvod. Sú to pozdĺžne, terasovite usporiadané kamenité a hlinité pásy v smere po svahu s mačinovou obrubou. Vznikajú rozrušovaním pôvodnej pokrývky vonkajšími činiteľmi - snehom, vetrom, vodou a postupným zosúvaním jednotlivých častíc po svahu, ako aj odnosom pôdnych častíc.
Nemenej zaujímavá je flóra Červených vrchov. Rastie tu typická vysokohorská kvetena, viazaná na vápence, ktorá sá výrazne odlišuje od rastlinstva centrálnej časti Západných i Vysokých Tatier. Tunajšie vrcholové alpínske lúky spestrujú rôzne horce, prvosienka holá, astra alpínska, plesnivec a ďalšie druhy. Napokon, rastlinám vďačia Červené vrchy aj za svoj názov. Ten vznikol podľa hrdzavočerveného jesenného zafarbenia úbočí, porastených sitinou trojzárezovou. Celkovo sa v týchto partiách nachádza množstvo pôvodných druhov s rôznymi endemitmi.
Celé Červené vrchy patria do Národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina a spadajú po Tatranský národný park.
BEDEKER
Prístup: Zo slovenskej strany je pomerne náročný a zdĺhavý. Východiskom je Podbanské (950 m), odkiaľ vedie žltá značka Tichou dolinou. Dlhý výstup v nádhernom prostredí vedie až na križovatku Pod Tomanovou (1 180 m, 3 a 1/4 h). Potom naberá na prudkosti až ku Liptovskému košiaru (1 280 m, 4 h) a najmä za ním, keď vystupuje na hrebeň najskôr na Suché sedlo (1 979 m) a Kasprov vrch (1 985 m, 6 h). Tu sa začína hrebeňová červená značka Červených vrchov, ktorá je však oficiálne poľská - chôdza po nej s platnými dokladmi sa však zvyčajne toleruje. Úsek Kasprov vrch - Temniak, skutočne nádherná vysokohorská hrebeňovka s unikátnymi rohľadmi, jedna zo skutočných fajnšmekerských lahôdok, trvá približne tri hodiny. Návrat je možný len po tej istej ceste.
Oveľa prístupnejšie a výhodnejšie je však absolvovať nástup a samotnú túru z poľskej strany. Okolie Zakopaneho ponúka množstvo nástupových možností a variantov, vrátane podstatne rozsiahlejšej krasovej oblasti na poľskej strane, ktorej dominuje národný vrch Poliakov Giewont (1 895 m).
Zaujímavosti okolia: Hrebeň Západných Tatier, Bystrá (2 248 m), Blyšť (2 155 m), Kamenistá dolina, Bystrá dolina, Kôprová dolina, Kriváň (2 4 95 m), Svinica (2 301 m).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
