do NATO podporuje v týchto dňoch len tretina obyvateľov, viac ako polovica je proti a vyše 13 percent nevie.

Niektorí politici tvrdia, že ide len o prechodný jav a na vine je vojna v Iraku, ktorú väčšina ľudí omylom spája s akciou NATO.

Čiastočne súhlasia aj sociológovia. "Okrem vojny sú za znížením podpory aj iné faktory. Vláda totiž podporuje vstup do NATO, ale zavádza nepopulárne opatrenia, balíčky opatrení, zákon o zdravotnej starostlivosti a ďalšie. Tí, čo nesúhlasia s tými opatreniami, sa automaticky obracajú proti všetkému, čo podporuje vláda," hovorí sociológ a riaditeľ agentúry MVK Pavel Haulík.

Minister zahraničných vecí Eduard Kukan hovorí, že po skončení vojny podpora znova stúpne. To isté si myslí aj Haulík. Podľa neho sa všetko vráti do normálu, keď sa situácia trochu upokojí. Žiadny dramatický prepad podpory už nečaká.

Omnoho väčšie obavy má z podpory vstupu do Európskej únie. "Vláda ide do neprimeraného rizika tým, že nerobí nič, aby zabezpečila dostatočnú účasť na referende o vstupe Slovenska do Európskej únie. To je omnoho rizikovejšie, ako nízka podpora vstupu do NATO. Hoci v prieskumoch vyzerá podpora vstupu do únie dobre, ja by som bol opatrný. Ľudia musia neustále odvšadiaľ počuť, že na referendum o únii treba prísť, musia vidieť aktivity, aké sú typické v predvolebnej kampani. Ale tu sa nik z politikov o to nesnaží. Príde deň D a volič môže mať pocit, že sa nič nedeje. Reakciou môže byť, že na referendum nepríde," hovorí Haulík.