iného ako 1 KOZ totiž nepripadá do úvahy.
Konfederácia odborových zväzov predložila včera svojich šesť požiadaviek vláde. Otázka, že ktorých šesť a prečo práve šesť, je dobrá, ale medzi normálnymi ľuďmi. Saktorova veseloherná spoločnosť ale čosi predkladá každý nepárny víkend a za každého párneho splnu a nevyzná sa v tom už ani jeleň. Len pred dvomi týždňami sa veľmi vážne vyhrážali z iného konca republiky a spomínali najmä Zákonník práce (ZP). Teraz na ZP totálne zabudli a vytasili nezmysly ešte väčšie. Keby z ich objednávky vláda splnila štvrtinu, môžeme sa korporatívne prihlásiť za dobrovoľníkov do Iraku - horšie neobídeme.
Doslova oscarová je požiadavka na zvýšenie minimálnej mzdy (MM) na 8 100 Sk. Slovom - osemtisíc sto. Presne toľko preto, lebo v Európskej únii je MM na úrovni 60 percent mzdy priemernej. Tak prečo nie aj na Slovensku - veď z vykorisťovateľov krv netečie.
Ale tiekla by. Až tak, že by horko zaplakali presne tie vrstvy, za ktoré sa pravidelný hosť Irish Pubu a člen petičného výboru za referendum o NATO, Ivan Saktor, tak bije. Najmä tu, na východe Slovenska, by takýto nárast vyvolal hromadné prepúšťanie, keďže malí zamestnávatelia by takýto náklad neutiahli. Na výplatných páskach už údajne figuruje údaj, ktorý sa volá celková cena práce a je súčtom hrubej mzdy a odvodov zamestnávateľa. Pri osemtisícovej brutto výplate to robí cca 11 200 Sk. Toľko by stál na Slovensku najlacnejší pracovník; súdruhovia, prečo vám pánboh nepribalil do tej červenej knižky aj kus rozumu?
Je pravda, že MM na Slovensku je ďaleko najnižšia v celej visegrádskej štvorke. Presne tak, ako mzda priemerná, a presne tak, ako aj ceny. Okrem prepúšťania a nemožnosti pre nezamestnaných získať miesto by opatrenie viedlo k nerovnováham na trhu práce. Nožnice medzi odmeňovaním nízko a stredne kvalifikovaných ľudí by sa uzavreli ešte výraznejšie, než sú už dnes. Veľmi dôležité je, že na prepočty zo základu MM sú naviazané aj rôzne sociálne dávky a odvody štátu za ekonomicky neaktívnych ľudí.
Výkričný je príklad Maďarska, kde sa cestou drastického zvýšenia minimálnej mzdy vydal pred troma rokmi vládny Fidesz: Napr. v nemocniciach došlo k absurdným situáciám, keď upratovačky a sanitárky získali hneď po nástupe tých istých 50 tisíc forintov, ktoré dostávali aj kvalifikované sestry po desiatich rokoch praxe. Samozrejme, viedlo to k masívnym nespokojnostiam a napätiam. Štát musel hneď zvyšovať platy aj v ďalších pásmach. Mzdy sa pohli nahor v celom verejnom i súkromnom sektore bez toho, aby boli kryté produktivitou práce. Hospodársky rast sa zastavil, ekonomika padá do recesie, investori sa dávajú na hromadný útek. Jediným šťastím Maďarov je, že suma zahraničného kapitálu, ktorá sa investovala v deväťdesiatych rokoch, je na hlavu sedemkrát vyššia ako na Slovensku.
Vôbec nie mimochodom: Tzv. index GINI, ktorým sa meria rozpätie medzi najspodnejšou a najvyššou príjmovou skupinou, je na Slovensku najnižší v Európe. To veru nie je antiodborárska propaganda, ale fakt - sociálna diferenciácia na Slovensku je natoľko malá, že citeľne obmedzuje konkurencieschopnosť celej ekonomiky. Vtip je totiž v tom, že v EÚ je minimálna mzda možno síce 60% priemernej, ale z druhej strany je pásmo vysoko nadštandardných príjmov omnoho hustejšie zaľudnené. Na Slovensku preskočia veľmi skromných 40 tisíc iba necelé 2 percentá zárobkovo činných...
Odborári navrhujú aj ďalšie komediálne vložky - valorizáciu detských prídavkov (ktoré budú od 1.januára 2004 zrušené a nahradené tzv. daňovým kreditom), životného minima a dôchodkov o 10%. Čo im povedať? Až príde kapitalizmus, začne sa pracovať a nevyhadzovať na zbytočnosti, všetko bude.
Aj dôchodková reforma, ktorú KOZ žiada tiež zastaviť, "lebo odbúrava solidárny princíp". Neodbúrava, ale všimnime si dobre: Saktor a spol. sa v boji za sociálnu spravodlivosť nezastavia ani pred hazardom, že systém nám naozaj spadne na hlavu a potom už nikto neuvidí žiadny dôchodok. Ani vysoký, ani nízky. To je tá hrôza: Oni sú komunisti, rozmýšľajú v schémach sedemdesiatych rokov minulého storočia a nemajú ani vnútorný mravný korektív, ktorý by im našepkával - súdruhovia, neblbnime, však nič o týchto veciach nevieme.
Na strane druhej, nesmú sa už ani podceňovať. Železničiarsky štrajk ukázal, že sú pripravení a schopní dopustiť sa najhoršieho protispoločenského konania. Môžeme sa z nich smiať, ale s mierou a ostražitosťou. A justícii i samotnému Saktorovi treba pripomenúť, že podľa aktuálnej právnej úpravy sú na Slovensku štrajky povolené len z dôvodu kolektívneho vyjednávania. To len pre poriadok a informáciu, že ak KOZ hrozí štrajkom za vyššie uvedené požiadavky, ide o navádzanie k porušovaniu zákona.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
