Republikánskych gárd sa opevnili v mestách Hilla a Hindíja, o ktoré sa tvrdo bojovalo. Iračania na postup spojencov odpovedali silnou delostreleckou paľbou a raketometmi.

Námorná pechota USA včera za úsvitu zaútočila na mesto Šatra severne od Násiríje. Cieľom operácie bolo zabiť popredných irackých predstaviteľov, ktorí riadia útoky partizánskych skupín na americké zásobovacie konvoje. Medzi terčmi bol aj Husajnov bratanec Alí Hasan al-Madžíd, prezývaný "Chemický Alí". V meste sa malo nachádzať 200-300 predstaviteľov vládnucej strany Baas a samovražedné oddiely Fedajín Saddám. Terčom útoku bola i budova centrály strany Baas a s ňou spojené plánovacie miesta.

Spojenecké letectvo na včera úsvite opäť bombardovalo oblasť mesta Mosul na severe Iraku. Nad mestom bolo počuť hukot leteckých motorov, centrum bombardované nebolo. Bombardéry s dlhým doletom B-52 zhodili údajne najmenej 20 bômb.

Americké pozemné sily obkľúčili šiitské sväté mesto Nadžaf, zabili okolo sto členov polovojenských oddielov a zajali 50 Iračanov. Jednotky tretej divízie zvádzali ťažké boje s oddielmi Republikánskej gardy. Išlo o prvú priamu pozemnú konfrontáciu spojencov s jednotkami Husajnových elitných gárd.

Niekoľko stoviek príslušníkov britskej námornej pechoty začalo mohutnú ofenzívu neďaleko juhoirackého mesta Basra. podľa britských vojenských zdrojov sa definitívne začal boj o obsadenie mesta. V noci sa začala doteraz najväčšia britská ofenzíva proti obliehanému mestu na južnom predmestí Abú al-Chasíb. Spojenecké jednotky boli popoludní približne dva kilometre od mesta.

Pozemné jednotky USA za úsvitu zaútočili na mesto Hindíja južne od Bagdadu, pri zrúcaninách Babylonu. Zajali niekoľko desiatok mužov, ktorí sa identifikovali ako členovia Brigády Nabukadnesar Republikánskej gardy. pri útoku zahynulo najmenej 15 Iračanov.

Americká armáda včera informovala, že medzi množstvom zbraní zadržaných neďaleko irackého mesta Násiríja objavila odevy na ochranu pred chemickým útokom a dekontaminačné zariadenia. Ako uviedol na brífingu v Katare brigádny generál Vincent Brooks, medzi nájdenými zariadeniami je aj vozidlo používané pri chemickej dekontaminácii. Na otázku, či objavenie týchto zariadení znamená, že Irak vlastní chemické zbrane, Brooks odpovedal: "Je to ďalší kúsok mozaiky. Stále nevieme odhadnúť, čo urobí (iracký) režim."

Irak včera oznámil, že zničil 13 tankov, štyri vrtuľníky typu Apache, šesť obrnených vozidiel, osem obrnených vozidiel pechoty a dve lietadlá Predator, patriace koaličným vojskám. Iracký minister informácií Muhammad Saíd as-Sahháf uviedol, že irackí bojovníci spôsobili Američanmi vedenej koalícii v ostatných niekoľkých hodinách značné škody. Sahháf varoval, že Iračania budú stupňovať útoky na koaličné ozbrojené sily a budú s nimi bojovať vo dne aj v noci. "Rozhodli sme sa, že (koaliční vojaci) nebudú spať," povedal minister pred novinármi v Bagdade. Sahháf vyhlásil, že irackí bojovníci zabili 43 amerických a britských vojakov.

Televízia CNN informovala, že vo vojne v Iraku už bola vyčerpaná tretina amerického arzenálu rakiet s plochou dráhou letu typu Tomahawk a námorníctvo sa pokúša získať finančné prostriedky na urýchlenie výroby týchto z lodí odpaľovaných striel. Doposiaľ bolo v irackej vojne použitých asi 700 satelitom navádzaných striel s plochou dráhou letu. Odpaľujú ich z lodí a ponoriek na presne určené ciele vo vzdialenosti do 950 kilometrov. Celý arzenál pozostával z približne 2 000 kusov. Tomahawky sú obľúbenými zbraňami vojenských plánovačov v Pentagóne. Výroba jednej takejto rakety stojí okolo 1,2 milióna dolárov.

* * *

Svetový program výživy OSN (WFP) nakúpil viac než 120 000 ton múky, 84 000 ton ryže a 160 000 ton pšenice v rámci obnovenej potravinovej pomoci pre Irak. BR OSN v piatok obnovila prerušený program Ropa za potraviny. Nákup je údajne najväčšou obchodnou transakciou WFP za posledné desaťročie

Najvyšší predstaviteľ indonézskeho zákonodarného zboru Amien Rais vyzval OSN, aby postavila amerického prezidenta Georgea W. Busha a britského premiéra Tonyho Blaira pred trestný tribunál pre vojnové zločiny. Mali by sa zodpovedať za vojnu v Iraku, podobne ako bývalý juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič za vojnové zločiny na Balkáne.

Bývalý britský minister zahraničných vecí Robin Cook kritizoval Bushovu administratívu za "sledovanie vlastnej jednostrannej agendy bez ohľadu na to, čo by si mohli myslieť iní". Podľa Cooka Británia urobila chybu, keď "pokračovala v politike najbližšieho spojenca USA" aj po tom, ako sa americkým prezidentom stal George W. Bush.

Egyptský prezident Husní Mubarak varoval, že vojna v Iraku vyprodukuje "ďalších sto Udámov bin Ládinov" a povzbudí tisícky ďalších moslimov k radikalizmu proti západnému svetu.

Vojenskí velitelia USA v Iraku zakázali novinárom pridruženým k ich jednotkám používať niektoré druhy satelitných telefónov, aby signál neprezradil Iračanom ich pozíciu.