Mitro je preč. Ale keby sa ešte aj počkalo, osud nás dobehne - trojnásobný exminister už prešiel schvaľovacím procesom v koalícii a jeho nástup je neodvratný.
Dobrá správa je to pre novinárov. Hoci sa generál zaprisahal, že tárať ako za mlada už nebude, v jeho veku pĺzne už iba srsť, ale nie zvyky. Určite nám nehrozia monstertlačovky SIS, aké sa usporadúvali na vnútre. Že sa ale po čase nevyskytne zopár novinárov s mimoriadne exkluzívnymi (dez)informáciami z predmetného prostredia, na to by sme asi jed brať nemali. Ani na to, že ubudne mediálno-spravodajských hier a rôznych šumov. Pittner trpí vnútornou potrebou vystupovať ako znalec temných síl spriadajúcich tajomné intrigy, ktorým on udatne čelí. A miesto terapie dostal teraz ešte funkciu, z ktorej vyzerá každé slovo, každý náznak desaťkrát zasvätenejšie.
Koalícia sa tvári skoro spokojne, vospolok dávajú najavo, že vyriešili ťažký problém. Ešte aj ANO, ktoré sa týždeň durdilo, že "nominácia nie je najšťastnejšia" (Lintner), napokon vzalo tíško generála na vedomie. Pritom konflikt, ktorý mal s Pittnerom v 99-om Pavol Rusko, bol ako britva. Generál vtedy vykreslil jeho ukrajinskú ochranku, fungujúcu v kauze Markíza, ako semenisko azbukojazyčných mafií na Slovensku. A neskôr ich dal do súvisu s údajným nájomným vrahom Duckého (ten bol potom súdený a oslobodený). To však už je minulosť - hlásia dnes z ANO. Rusko mu veľkodušne odpustil, napokon má vážnejšie starosti (František Mojžiš - trestné oznámenie).
Zaujímavá na epizódke je absolútne chaotická a čajová vojnová stratégia ANO. Od novembra Rusko tlačí možnými i nemožnými nástrojmi na obmedzenie vplyvu KDH v silových rezortoch. (Asi so správnou predtuchou, odkiaľ fúka politická podpora pre šéfvyšetrovateľa Šáteka, ktorý ide po ňom.) Keď predseda ANO vyniesol korunný tromf, odposluch svojho mobilu, položil na stôl aj korunnú požiadavku - krížovú kontrolu. Pričom "križovanie" sa malo týkať práve vnútra a SIS. V kauzách, ktoré sa rozohrali, sa však utopil (zatiaľ) iba Mitro; a tu je výsledok: Ako jeho nástupca prichádza človek, ktorý je svojou históriou, ľudsky i mentálne najužšie zviazaný - s KDH.
Presne tak. S Dzurindom a SDKÚ, ktorých je oficiálnou nomináciou, má Pittner vzťahy podstatne chladnejšie. Odkedy ho vykopli z vnútra - samozrejme. V lete sa chystal z SDKÚ dokonca vážne vystúpiť. Pri delení SDK, vedený mocenským inštinktom, síce Pittner z KDH zdupkal, ale jeho osobné väzby - Palko, Mikloško, Čarnogurský - zostali v tomto smere pevnejšie, keďže sa zakladajú na celoživotných kamarátstvach. Málokto si napr. spomína, ale už keď mal na vnútre namydlené schody a medzi Dzurindom a KDH sa rozpútal zápas o následníka, verejne dával najavo, že uprednostňuje Palka pred Šimkom. A odvtedy už viackrát naznačil, že za svojho "žiaka" a nástupcu pokladá práve terajšieho ministra vnútra. Palko zase - kto si už spomenie? - tvrdo kritizoval Šimka za vyhadzovanie Pittnerových ľudí (najmä Ivora).
Taký je výsledok Ruskovho pachtenia - miesto "krížovej kontroly" prichádza do SIS Palkov najmilší kolega, ak nie priateľ. A televízna strana už ani neoponuje. Zastaviť Pittnera v hlasovaní na vláde by aj tak nedokázali a prípadná ďalšia vyhrážka odchodom z koalície by už vyvolala iba nespútané veselie. To je dokonalý kolaps stratégie Pavla Ruska, ešte podpretý zovšadiaľ hlásanou propagandou, že personálny výber vnútri služby je čisto vecou jej budúceho riaditeľa, do ktorej nikoho nič.
Je zábavné, ako sa všetci rozčuľujú nad "nenáležitou" podmienkou KDH, ktoré svoj súhlas s nomináciou viaže na odvolanie Petra Tótha (šéf kontrarozviedky, menovaný Mitrom). Samozrejme, že strana má právo, ba dokonca povinnosť sa takto správať. Až keď bude Pittner vo funkcii, potom to bude jeho vec. Veselé je však čosi iné - ešte aj keby všetky štyri strany Pittnerovi zakázali Tótha zrušiť, on by to aj tak riskol. Tóth ako komentátor sa do Pittnera tri roky navážal a má nemalú zásluhu na tom, že padol. Dokonca si z Pittnera aj vystrelil neuveriteľným spôsobom: V SME vyšiel asi pred tromi rokmi rozhovor s Jánom Roháčom, ktorý bol - a je stále - podozrivý ako jeden z vrahov Roberta Remiáša. Autorom bol Tóth a kúsok sa udial v čase, keď Pittner vyhlásil celoštátne pátranie, nechal Roháča hľadať aj Interpolom a medzitým vykrikoval, že polícia vie, kde sa nachádza, ale nechce ho vyplašiť.... Dodnes ho nechytili.
Otázka, že odkiaľ Tóth vedel, kde má Roháča hľadať, resp. ako sa s ním spojiť, je veľmi dobrá. Odpoveď - s vysokou pravdepodobnosťou - musíme hľadať presne v tej organizácii, ktorej bývalý šéf ho menoval pred mesiacom za riaditeľa kontrarozviedky a do ktorej s úlohou vykopnúť Tótha ako psa teraz prichádza Ladislav Pittner.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
