miesto. Obyvatelia Bagdadu už nazvali túto štvrť miestom smrti, povedal pre včerajšie číslo denníka Le Parisien belgický mních, ktorý žije v Bagdade 30 rokov. Na túto štvrť v Bagdade dopadlo množstvo amerických bômb, takže v nej neostala ani jedna budova nepoškodená. V dôsledku vibrácií po výbuchoch amerických bômb a rakiet, sa poškodil aj katolícky kostolík, v ktorom slúžil omše páter Michel. Veľká diera nad oltárom znemožnila, aby sa v nedeľu v kostole slúžila omša. Katolíci sa preto stretli v kláštore v pivnici.
Le Parisien podotkol, že v Bagdade už nie je veľa obyvateľov, lebo mnohí z mesta odišli na vidiek. Tí, čo v ňom ostali, nemali prostriedky na cestu, alebo berú život fatálne. Všetci sú však znepokojení bombardovaním metropoly americkými leteckými silami. Kresťania v Bagdade polohlasne vyjadrujú strach z toho, čo príde po terajšom prezidentovi Saddámovi Husajnovi. Iracký prezident aspoň chránil kresťanov, ale čo bude po ňom, položil otázku páter Emmanuel. Strach majú z možného vzostupu islamu. Možnosť, že sa k moci v Iraku dostanú predstavitelia islamu, vyvoláva v kresťanoch väčšie obavy ako terajšie americké bombardovanie. Moslimovia, žijúci v susedstve s kresťanmi, sa už k nim začínajú správať nepriateľsky. Odkedy americký prezident George W. Bush nazval vojenské ťaženie v Iraku križiackou výpravou, niektorí Iračania považujú kresťanov za nepriateľov a komplicov USA. Deti irackých kresťanov sa učia cudzie jazyky, aby sa pripravili na exil. Kresťania v Iraku tvorili dve percentá obyvateľstva. Od roku 1991 z krajiny postupne odchádzajú. V krajine sa už zvýšila náboženská netolerancia, napísal denník. 12 roi im
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
