búrky, ale mokrý apríl predpovedá úrodný rok. Podľa storočného kalendára v priebehu apríla svieti slnko okolo 400 hodín.
Apríl býval v starých kalendároch vyobrazený ako pastier v kožuchu do polovice lýtok, s bakuľou a plnofúzom. Tento obraz znázorňoval obdobie, keď pastieri vyháňajú na pastvu stáda, rodia sa kozľatá a príroda akoby vošla do stálej pohody. A ešte niečo k Veľkej noci. Storočný prorok predpovedá, že ak na Veľkonočný pondelok prší, má byť zlý a suchý rok. Hovorí sa aj to, že koľko mrazov bolo pred Michalom v predchádzajúcom roku, toľko ich bude po Jurajovi (24.4.). No ak na Juraja hrmí, to už by sa mala zima načisto rozlúčiť. Dobre je tiež, ak je na Kvetnú nedeľu pekne. Ten deň vraj veľa dobrého pre hojnosť úrody prináša. Čo sa týka medicíny, starí doktori radili upevňovať si v apríli zdravie, zvlášť ak sa človek lieči z prechladnutia, alebo kašľa. Mesiac prináša aj iné choroby - ľudí trápia časté bolesti hlavy, množia sa zápaly očí, hrdla a pľúc. K aprílovému počasiu sa viaže i niekoľko slovenských prísloví, napríklad: "Apríl v daždi, máj v kvete", "Do Ďura každá kvapka dikáty kvapká", "Po aprílovej hrmavici, nieto mrazu na vinici", Suchý apríl, mokrý máj, bude žitko ako háj".
Výčiny "bláznivého" mesiaca zaznmenala i história. Napríklad od začiatku apríla 1504 až do júla toho istého roku nepadla ani kvapka dažďa. Po suchom lete nasledovala drahota, výdavky na živobytie sa strojnásobili. Utrpenie ľudí zavŕšila mimoriadne tuhá a dlhá zima. Veľká noc 11. apríla 1132 bola tragická. Búrky zachvátili krajinu, blesky zapaľovali obydlia i kostoly. V Prahe začal horieť chrám sv. Víta, nemecké mesto Rezno vyhorelo. V minulosti nebolo zatmenie Slnka takou atrakciou, ako to poznajú súčasníci. Sprevádzalo ho mnoho povier a strach ľudí z neznámeho úkazu. Tak tomu bolo i 22. apríla 1324, keď úplne zatmenie Slnka prinieslo so sebou zimu a sneh. Náhle ochladenie počasia obyvateľstvo veľmi vyľakalo. Naopak, suchá počasie zaznamenali v apríli 1940. V tom čase bol na Vltave nízky stav vody, že sa ukázali piliere starého Juditinho mosta. Podľa kroník ich vidieť iba raz za sto rokov. A ešte jeden údaj. V strednej Európe 30. apríla 1546 zaznamenali veľmi silný mráz, ktorý trval niekoľko dní. Ten zničil prakticky všetky teplomilné stromy. Vinice dokonca nerodili niekoľko nasledujúcich rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
