rok...
"Konkrétne som vydatá takmer štyri roky. Do roka proroka sa v mojom prípade neuskutočnilo, nebolo to ani do tretieho roka a bojím sa, že ani do štvrtého. Roboty je totiž veľa. Matkou však v každom prípade chcem byť. Zatiaľ chcem ešte pracovať. Chvíľku teda počkám, či sa niekto urazí alebo neurazí, či sa na mňa niekto pohnevá alebo nepohnevá. Materstvo je osobná vec každej ženy. Ja som si však dala taký záväzok, že do tridsiatky prvé dieťa treba mať určite. A toho sa aj budem držať. Zatiaľ mám 26 rokov, takže mám čas ešte štyri roky."
Vyštudovali ste strednú pedagogickú školu. Povolanie učiteľky ste však nestihli okúsiť.
"Práca, ktorú vykonávam teraz, ma veľmi baví a zvolila som si ju oveľa skôr ako učiteľstvo. Konkrétne v Slovenskom rozhlase som už začínala ako sedemročná. Komediant a šašo som teda odmalička. Z tohto dôvodu som si zvolila pedagogickú školu, pretože nie je časovo náročná a týka sa to aj počtu predmetov. Okrem toho na tejto škole sa vyučuje klavír, výtvarná a všetky veci, ktoré ja milujem. V štúdiu som pokračovala na vysokej škole - odbor špeciálna pedagogika. Častokrát sa v rámci mojej charitatívnej činnosti stretávam s postihnutými osobami a práca s nimi by ma veľmi bavila. Opäť ma však porazil čas. Kvôli tomu som musela štúdium prerušiť. Fyzicky sa to nedalo stihnúť. Uprednostnila som prácu - zarábanie peňazí pred štúdiom."
Na našom malom Slovensku budete raz možno ako mediálna tvár obkukaná a svoje zohrá aj čas. Ste na túto situáciu pripravená?
"Ja na to veľmi intenzívne myslím. Pozorujem totiž u niektorých žien, že sa nevedia vyrovnať so svojím vekom. Niektoré herečky by totiž rady hrali princezničky do päťdesiatky. Naopak sú mi sympatické ženy, ktoré vedia priznať svoj vek, vrásky a to, že sú už babičky. V žiadnom prípade sa nebojím vyššieho veku a ani toho, že nebudem mať čo robiť. Ja už si plánujem množstvo vecí, ktoré budem robiť v určitom veku. Možnože to bude redaktorská práca, veľmi rada píšem. Okrem toho veľmi rada maľujem. V dôchodkovom veku si dám natiahnuť plátna a budem maľovať. Ak teda dožijem."
Na televíznej obrazovke vás vídať s Vilom Rozborilom. Okrem toho Slovensko spolu brázdite s novým kabaretným programom. Nežiarli váš manžel?
"Nie, vôbec nie. Môj manžel sa s Vilom pozná. Na mnohé akcie chodievame spolu. Sme dobrá partia. Vieme sa spolu aj zasmiať. Môj manžel veľmi dobre vie, aký vzťah máme s Vilom. Ja tvrdím, že mám s ním druhé manželstvo. Veľmi dobre ho poznám. Viem, kedy má dobrú, kedy zase zlú náladu. Dokonca už aj viem rozoznať, kedy klame, prípadne si vymýšľa. Poznám ho skrátka ako svoju dlaň. Alebo môžem povedať, že je ako môj brat a ja som jeho krajšia sestra (smiech)."
Vrátili ste sa do Cestovín. Prečo sa tvorcovia tejto relácie opätovne rozhodli pre vás?
"V Markíze existuje nepísané pravidlo, že moderátor má maximálne dve relácie. Z tohto dôvodu mi boli ponúknuté Cestoviny."
V rámci tejto relácie ste navštívili niekoľko domácnosti. Aký majú podľa vás Slováci vkus?
"Slováci majú neuveriteľne dobrý vkus. Podľa mňa každý si zariadi byt tak, ako sa mu to páči, oblečie sa tak, aby sa cítil pohodlne a ja to tak beriem. Ešte raz opakujem, Slováci majú dobrý vkus."
V tejto relácii vystupujete priateľsky s úsmevom na tvári. Stretli ste sa aj s nepriateľským postojom respondentov prípadne agresiou?
"Nie, zatiaľ nie, musím poklopať na drevo. Nikto ma nikam neposlal a nikto ma zatiaľ nechcel zbiť. Držím sa totiž zásady, keď som na ľudí príjemná a usmievam sa, verím tomu, že tí ostatní sa budú tiež takto správať."
Ako tínedžerka ste sa na televíznej obrazovke objavovala s polodlhými vlasmi. Teraz zase preferujete extrémne krátky strih.
"Prednedávnom som ale trocha zapúšťala dlhší účes. Človek totiž potrebuje zmenu. Presvedčila som sa však, že najlepšie sa mi dýcha s krátkymi vlasmi. Je to pre mňa najpraktickejšie. Ráno sa zobudím a vyzerám ako dikobraz. Stačí však trocha gélu a môžem ísť za svojimi povinnosťami. Okrem toho krátky účes je totožný s mojím naturelom. Zo mňa nikdy dlhovlasá princeznička nebude."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
