dotiahol až na rektorskú stoličku. Tento vynikajúci klavirista okrem iného pravidelne predsedá i Medzinárodnej klavírnej súťaži vo svojom rodisku, a tak sme sa s ním po vyhlásení výsledkov podelili o jeho postrehy.

V súčasnosti je veľmi silný záujem slovenských študentov o vysoké školy v Čechách. Cítite to i vy na AMU?

"Samozrejme, cítime to, možno nie v takej miere ako u ostatných škôl, ale prílev Slovákov je značný. Napriek tomu, že i na Slovensku sú už dve umelecké vysoké školy, v Bratislave a Banskej Bystrici. Práve s bratislavskou VŠMU máme veľmi dobré vzťahy, vymieňame si študentov na semester či na dva, prípadne na doktorandské štúdium. Takže až taký veľký dôvod ísť za každú cenu študovať do Čiech tu nie je, pretože slovenskí študenti majú veľa možností reciprocity behom štúdia."

Vráťme sa na chvíľu späť. Ako sa z absolventa košického konzervatória stal rektor Akadémie múzických umení v Prahe?

"(Smiech). Sám vám neviem povedať. V Košiciach som skončil štvrtý ročník konzervatória a podarilo sa mi dostať na vysokú školu v Prahe. Po absolvovaní štúdia som si na AMU robil ašpirantúru a od šesťdesiatych rokov som sa tam definitívne zabýval. Medzi tým som bol 20 rokov sólistom Slovenskej filharmónie a chvíľu som dochádzal i na VŠMU, kde som učil. Ale ja si myslím, že oni ma tam ani veľmi nevnímajú ako Slováka, vnímajú ma ako svojho, veď som tam študoval. Veľmi oceňujem, že tam nie je bežné rozdeľovať ľudí podľa pôvodu, to sa mi páči."

Na to, že v Čechách žijete už toľké roky, máte slušnú slovenčinu...

"Áno, dávam si na to pozor, hoci občas sa mi nejaký-ten bohemizmus pod jazyk pripletie. Po tých tridsiatich rokoch, čo sa pohybujem v tamojšom bilingválnom prostredí, som sa už celkom slušne naučil rozprávať česky, hoci doma znie výlučne slovenčina, veď i manželka je Slovenska. Ale mám taký zaujímavý zvyk. Keď sa do českej spoločnosti, v ktorej sa pohybujem, dostane hoc len jeden Slovák, automaticky prechádzam na svoj rodný jazyk. Ten lokálpatriotizmus je stále silný."

Ak sa vám trebárs na prijímačkách pripletie pod ruky našinec, prižmúrite oko, alebo máte rovnaký meter úplne na každého?

"Ale my máme Slovákov, dokonca nejakých aj učím. No ako som už spomínal, na škole rozdiely nerobíme. Či ste Japonec, Slovák alebo Islanďan, všetci sú posudzovaní úplne rovnako. Myslím si, že to je dobre, lebo to súčastne zvyšuje kvalitu našej školy."

Ste stále aktívny klavirista, na východe ste však nekoncertovali už veľmi dlho. Kedy vás uvidíme?

"To keby som vedel. S tým hraním je to teraz trochu komplikované. Funkciu rektora mám už štvrtý rok, popri tom stále učím, mám asi sedem vlastných študentov. Ak sa nájde trochu času, tak hrám, ale ozaj len občas. Rád by som si udržal kontakt s publikom. Robiť tri takéto zamestnania na sto percent sa však nedá. Veľmi nerád by som sa ale vzdal študentov, pretože práca s mladými ľuďmi je obohacujúca. No na druhej strane najlepší učiteľ je ten, ktorý tú svoju kožu každodenne predáva na verejnosti. Ako to však stíhať?"

Odborná verejnosť vás pozná ako výborného interpreta impresionistických autorov. Máte špeciálny vzťah k tomuto obdobiu? Oslovujú vás i impresionisti-maliari?

"Samozrejme, Szymanowski, Debussy, Ravel, týchto skladateľov som mal neobyčajne rád. A vôbec, celý tento štýl je nesmierne farebný, kontrastný a ešte aj slobodný v tom tvorivom zmysle. Môžete ísť do extrémov, ktoré si nesmiete dovoliť v klasicizme či baroku. Na svojich cestách som mal možnosť navštíviť svetoznáme galérie výtvarného umenia, neobišiel som Louvre v Paríži, Prado v Madride atď a musím povedať, že som tam strávil veľa času. Na vlastné oči vidieť všetky tie originály je pre človeka môjho razenia nesmierne prínosné. V niektorých prípadoch som bol originálnymi obrazmi udivený."

Umelci zvyknú mať problém zorientovať sa v informačno-technologickom rozvoji, ktorý je v súčasnosti na vzostupe. Je to i váš prípad?

"Práve naopak. Vedecká a umelecká činnosť je to jediné, čo sa z ľudského bytia dokáže veľmi dlhodobo zachovať. Všetko, čo nám tu zachovali staré kultúry, je umenie. Dnes sa veľa rozpráva o vedeckom prínose, cez ktorý sa meria civilizačná úroveň. Ale tie konkrétne artefakty nám zostávajú zosobnené len v umení. Myslím si, že aj dnes, keď sa svet zdá byť už automatizovaný, nakoniec aj tak ľudia po tej vývojovej špirále prirodzene dospejú k umeniu. Techniky bude jednoducho príliš veľa a opäť sa začnú vracať k svojim koreňom, ku kultúre a povýšia ju na úroveň, ktorá je adekvátna všeobecnému vývoju, ktorý je vždy veľmi kompaktný. Veď už za prvej republiky sme tu mali Akadémiu vied a umení, podobne ju mali Francúzi i Rusi. Z toho je možné obdivovať múdrosť našich predkov. Už oni tušili, že sú dva spôsoby, ako pristupovať k svetu. Racionálna a emocionálna cesta sa vždy dopĺňali."

V súčasnosti je v hudbe veľmi populárna fúzia rôznych štýlov. V modernej hudbe objavíte vplyvy klasiky a naopak. Cieľom výsledného produktu je osloviť rôznorodých poslucháčov. Aký je váš vzťah k ľahkej múze?

"Trošku odmietam názov ľahká múza, pretože aj vo vážnej hudbe môžete objaviť spústu balastu napriek tomu, že tam nájdete aj spústu ohromných vecí. Ale to isté nájdete napríklad v takom džeze, ktorého počastovali takýmto nelichotivým pomenovaním. Veď džez vlastne veľmi výrazne ovplyvnil veľkých skladateľov 20. storočia, ako je Bernstein či Koplen a mnoho iných. To, čo nemám rád, to je 'populár', ten má až na pár výnimiek veľmi krátky život. Ale aj hudba takého Beethovena, Händla či Bacha bola vo svojej dobe postavená na úroveň populárnej hudby, pretože vtedy nič iného nebolo. Problém je v tom, že jednotlivé smery v umení sa od seba oddelili a smerovali do úplnej absolútnosti, čím prestali byť zrozumiteľné širokým vrstvám ľudí. Navyše umenie sa už dnes posunulo k hodnotám, ktoré nútia človeka až príliš sa zamýšľať nad neveselou skutočnosťou. Všety jeho druhy došli tak radikálne až na podstatu týchto vecí, že stratili charakter radosti a uvoľnenia. Povedzte však, kto by chcel po ôsmich hodinách strávených v práci večer v koncertnej sále ešte zložito filozofovať nad životom?"

Ľudia, ktorí sa celý život pohybujú v hudbe, vedia veľmi oceniť ticho. Patríte aj vy medzi nich?

"Samozrejme. Hudba ako každé umenie využíva kontrast ticha a dynamiky. Ticho, teda pauza, patrí medzi to najcennejšie v hudbe. Dnešný svet je strašne hlučný a je v ňom ozaj málo priestoru na skutočné ticho. Buď je to ticho mŕtvolné, alebo naopak, strašný a úplne zbytočný rámus. Všimnite si občas, koľko hluku človek za jeden deň absorbuje."

Čo teda uprednostňujete vy za dverami svojho súkromia, hudbu alebo ticho?

"Ako kedy. Občas si zapnem rádio, ale vtedy chcem počuť niečo verbálne, hudbu okamžite pretáčam, to nemusím. Alebo som zdrojom hudby sám, keď doma sadám za klavír, to väčšinou ak ma čakajú nejaké pracovné povinnosti. Aj keď sa hovorí, že cvičia len zbabelci a študenti. A študenti si to upravujú, že len tí zbabelci (smiech). Ale umenie je z veľkej časti tvrdá práca. Napriek tomu to na pódiu za žiadnych okolností nesmie byť cítiť. Svojou upracovanosťou nemáte právo zaťažovať divákov. Hrať sa musí s ľahkosťou, akoby to bolo úplne po prvýkrát."

Aký máte vzťah k novodobým náhražkam klavíra, syntetizátorom?

"Bŕŕ, to nie, nemám rád nič, čo je umelé. Syntetizátor nie je nástroj, je to prístroj. Mŕtvy prístroj."

Ak nežijete hudbou, čím žijete? Čo si predstavujete pod pojmom relax?

"Dnešný svet je tak rýchly, že je skutočne problém si na relax urobiť čas. Predstavujem si ho strávený niekde v prírode ako snáď každý človek. Stačí len robiť čokoľvek iné, ako robí človek bežne. Ale práve takéto veci sa už u mňa stávajú záležitosťou zriedkavou. Ale o to viac to človek ocení."

Ovplyvnilo vás nejako, že pochádzate z metropoly východu Slovenska?

"Cítim zaujímavý jav. Stále, keď sem prídem, lepšie spím (smiech)."

Máte dvoch synov, idú vo vašich šľapajach?

"Jeden áno, skončil klavír na AMU. Ten druhý sa síce pred tým venoval hudbe, hral v jednej skupine, ale potom vyštudoval ekonómiu a vybral sa týmto smerom."

Veľa sa diskutuje o budúcnosti základných umeleckých škôl, ktoré sú našou devízou v porovnaní so zahraničím, kde niečo podobné neexistuje. Žiakov však pomaly ubúda, priority sa posúvajú iným smerom, uplatnenie muzikantov je slabé, peňazí nieto. Aký osud ZUŠ-kám predpovedáte?

"To je veľmi zložitá otázka. Celý princíp nášho umeleckého školstva od základných cez stredné až po vysoké školy máme odjakživa vybudovaný dobre. A vôbec celý stredoeurópsky región je nesmierne bohatý na tradície a dedičstvo práve v tomto zmysle. Veľké mocnosti zďaleka nemajú taký hudobný potenciál, aký máme u nás. Stredná Európa sa môže hrdiť najväčšími velikánmi hudby, ktorí odtiaľto vzišli. Skúste mi vymenovať aspoň dvoch amerických skladateľov z obdobia romantizmu. Máte čo robiť, však? A čo je ešte dôležitejšie, to sú posledné sociologické výskumy. A tie jasne ukazujú, že deti, ktoré sú vychovávané ku kreativite a to akejkoľvek, nielen hudobnej, podieľajú sa na všetkých negatívnych javoch civilizácie, ako je narkománia či kriminalita minimálnym, ak nie nulovým percentom. Jednoducho na tieto veci nemajú čas. Popri všetkých tých rečiach o liberalite vo výchove sa tak natíska nenápadná otázka, či by nám to tu potom tak trochu nechýbalo."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.