herečka Dana Košická

OBDIVUJE:

Prírodu - príroda v akomkoľvek ročnom období mi dodáva energiu. Som taký lesný samotár. Hocikedy ma nájdu v lese, najmä srnky.

Svoju dcéru - hoci neprišla na moju poslednú premiéru, lebo čítala Harryho Pottera. Povedala, že to musí dočítať a nestihne prísť. Mám ju rada. Najdokonalejšie dielo čo som v živote urobila je moja dcéra. Je pekná , múdra, talentovaná. Nič také dokonalé už nevytvorím. Nepreháňam. Je to fakt.

NENÁVIDÍ:

Skoro ráno vstávať - pripomína mi to časy, keď som ešte pracovala niekde inde, učila som deti a musela som vstávať ráno o štvrtej. Mám z toho taký bezútešný pocit, hneď si vybavím, ako stojím niekde na autobusovej zastávke, drví ma zima, lebo ja som bývala v Tatrách. Bolo tam vždy ´mínus 387 stupňov´. Takže si to vždy vybavím, keď musím vstávať. Brrr..

Vyzliekanie v divadle - celý život som sa hanbila a mala som ostych. Dokonca mi na vysokej škole profesorka, ktorá ma učila javiskový pohyb, vždy tvrdila, že som mala ísť do kláštora a nie za herečku, že som mala byť servírka, alebo učiteľka. Ale ja na tom trvám, nerada sa vyzliekam.

Keď ľudia chcú robiť to, čo nevedia robiť - krásne to povedal pán Werych: ´Buďme tým čím sme a nebuďme tým čím nie sme.´ Naozaj mi je odporné, keď sa ľudia tvária, že sú tým, čím nie sú. To nemám rada. A je to čitateľné, lebo vždy sa to podľa mňa prezradí. Nedá sa to zamaskovať. Každý nech radšej robí to čo vie robiť.

Autor: hra

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.