dni. Sprevádza nás i ďalej cestou v aute, v úrade, dá sa počúvať všade, kde sa pohnete. Až večer, keď sa opäť vraciame do svojich príbytkov, ho vytlačí televízna obrazovka. Jeho mediálne prvenstvo mu však už nikdy nič nevezme.

Košické štúdio Slovenského rozhlasu má za sebou 75-ročnú tradíciu. V súčasnosti štúdio zabezpečuje vysielanie na Rádiu Regina a pripravuje 900 hodín umeleckých, dokumentárnych, literárnych, zábavných i hudobných programov pre Rádio Slovensko a Rádio Devín (Dobré ráno, Supershopa, Maratón, Domino, Fresky...).

Rádio Regina Košice, ktoré pod touto značkou počúvame od roku 1996, je regionálnym vysielaním na východnom Slovensku. Napriek tomu, že Regina vysiela okrem Košíc na stredných vlnách, patrí dlhodobo medzi najpočúvanejšie, nielen regionálne rádiá na východnom Slovensku. Denne si Reginu takto zapne zhruba 140-tisíc poslucháčov.

Na rozdiel od komerčných rozhlasových staníc je základom vysielania Reginy spravodajstvo a publicistika, umelecké programy, jednoducho hovorené slovo. „Vďaka tejto filozofii si udržujeme pred poslucháčom intelektuálny predstih. Nenadbiehame lacno jeho vkusu, naopak, vieme mu poskytnúť niečo navyše," vysvetľuje riaditeľ Reginy Vladimír Puchala. „Témy vyberáme tak, aby sme zachytili hodnotovú dominantu východu, ktorý je naším primárnym záujmom. Dokonca práve my sme často zdrojom spravodajských informácií a nielen ich šíriteľom."

Rádio Regina je zmiešaným typom vysielania - informácie sú doplnené o umelecké programy, literárne, dokumentárne pásma, zábavné relácie, náboženské programy. Informačné spektrum dopĺňa vysielanie slovenskej redakcie BBC. Samostatnou kapitolou je hudobná produkcia, ktorá sa zameriava na všetky žánre, popri vážnej hudbe si na svoje prídu hlavne milovníci folklóru. Poslucháčsky obľúbený je Ranný prúd, ale i Hudobné pozdravy, ktoré k Slovenskému rozhlasu už veky vekov patria.

„Sme rodinný typ rádia, snažíme sa preto prispieť k upevneniu rodinných väzieb našich poslucháčov," pokračuje riaditeľ Puchala. „Okrem toho sa usilujeme vychovávať si detského poslucháča tak, aby sa popri všetkých tých krátkodobých škandáloch a hitparádach, na ktorých stavajú komerčné stanice, vrátil napokon k hovorenému slovu. Základným rozlíšením oproti komerčným rádiám je totiž pomer slova a hudby. U nás je to 40 ku 60 percent."

Status kultúrneho fenoménu v Košiciach pomáha rádiu udržať i spolupráca s umelcami. Rozhlasom prešiel popri množstve muzikantov i celý rad hercov, ktorí čosi znamenajú. Či už sú to manželia Krúpovci, Stražanovci, Kleisovci, Peter Himič, Peter Rašev a mnohí iní. Ich záujem o rozhlasové relácie neustáva. „Prichádzajú ďalšie typy. Najnovšie sme rozbehli spoluprácu s Egonom Tomajkom, s ktorým už rok nahrávame Poéziu naživo. Herci participujú i na verejnom nahrávaní dvojtýždenníka Supershopa. Na konte máme stovky rozhlasových hier a pásiem. Čas od času usporiadme v našom štúdiu hudobné koncerty, naposledy to bol napríklad Oskar Rózsa so svojou kapelou," vysvetľuje riaditeľ.

S košickým rozhlasovým štúdiom sú tiež späté počiatky vysielania pre školy a programy pre deti a mládež. V súčasnosti sa tradícia detskej produkcie opäť oživuje. Prvým pokusom bol detský rozhlasový muzikál, ktorý bol odvysielaný z Košíc na Vianoce minulého roku. Na jeho vytvorení sa podieľali spolupracovníci Reginy, muzikanti Marián Čekovský a Igor Timko z kapely No Name. Momentálne sa pripravuje Veľkonočná rozprávka, na ktorej bude, podobne ako pri muzikáli, participovať Detská rozhlasová dramatická družina založená pred rokom.

„Okrem toho stále pracujeme na projekte nazvanom Mestá a obce východného Slovenska," pokračuje Vladimír Puchala v predstavovaní programovej štruktúry. „Vždy si vyberáme jednu obec na východe, ktorú si doslova rozoberieme na súčiastky. Hovoríme o jej histórii, súčasnosti, problémoch o atrakciách i ambíciách. Ľudia z týchto miest majú konkrétnu možnosť počuť vo vysielaní samých seba, relácia sa preto prirodzene teší obľube." Tou sa vie pochváliť i Cimbalparáda, kde si môžu zaspievať ľudové piesne aj ľudia z ulice, zaujímaví sú tiež rozhlasoví Bakalári - dramatizované príbehy na základe listov poslucháčov.

Minimálne raz do roka vychádzajú rozhlasoví redaktori zo štúdia von do ulíc, medzi poslucháčov okolitých obcí na východe. V rámci rozhlasových dní tu ponúkajú živé verejné nahrávky celého spektra rozhlasových relácií mimo Košíc. „Toho roku chystáme aj množstvo programových zmien," hovorí opäť riaditeľ. „Jednou z nich bude nový zábavník, ktorý plánujeme vysielať raz mesačne formou verejnej produkcie z Košíc. Pôjde o akúsi dobre pripravenú improvizáciu doplnenú o pesničky. V športe sa chceme zamerať aj na nižšie ligy, ku ktorým ľudia nemajú bežne prístup, preto posunieme nedeľňajšie športové vysielanie na neskoršiu hodinu."

Samostatnú kapitolu z dielne košického rozhlasu predstavuje Košický zlatý poklad. Tradičná súťaž, ktorá dáva šancu mladým hudobníkom. Výhra v nej im prináša publicitu i nahrávku, ktorú si môžu zdarma nahrať v rozhlasovom štúdiu. Takto na seba upozornila dnes už poslankyňa a muzikantka Edita Angyalová, skupina Nocadeň či spevák Andy Ďurica. „Za mikrofónom nášho štúdia začínala i Marika Gombitová, Janko Lehotský, Beáta Dubasová či Peter Nagy. Dodnes máme na zvukovom zázname ich prvotiny, ktoré patria k našim devízam. V archíve nechýbajú ani nahrávky hlasov ľudí, ktorí už nie sú medzi nami, čím predstavujú stále cennejšie dokumentárne i umelecké hodnoty. Nezabúdajme ani na vážnu hudbu. Veď štúdio mladých pod redakčným dohľadom Lýdie Urbančíkovej predstavuje mladé talenty vážnej hudby už 40 rokov. Peter Brainer, Štefan Margita, Peter Toperczer - i to sú osobnosti, ktoré začínali

v košickom štúdiu."

Nahrávacie štúdio rádia Reginy dodnes využívajú mená, ktoré tvoria populárnu hudobnú scénu na Slovensku. Svoju platňu tu nahrávali No Name, jeho priestory využívajú chlapci z Nocadeň a mnohí iní. Podporu začínajúcim hudobníkom predstavuje tiež relácia Garáž, kde sa raz mesačne hodnotia nahrávky nováčikov pod dohľadom Igora Timka.

Regina Košice vysiela 24 hodín denne. V istých časových pásmach je „zosieťovaná", teda preberá program rádia Slovenska. Napriek záplave komerčných titulov si toto verejnoprávne médium svojimi kvalitnými informáciami a tradíciou udržiava u ľudí najvyššiu počúvanosť a neotrasiteľný status dôveryhodnosti. „Na Slovensku je tisíc rádií, ale Rozhlas je len jeden," uzavrie jednoducho šéf Reginy Vladimír Puchala.

Zo zákulisia Reginy...

Vladimír Puchala šéfuje rádiu Regina od roku 1998. Istý čas pôsobil ako redaktor Literárneho týždenníka. Vydal tri knihy básní, za svoje diela má na konte Cenu Ivana Kraska, Cenu Slovenského literárneho fondu a Spolku spisovateľov. Vo svojom odbore, ktorým je angličtina, absolvoval i prekladateľské súťaže. Popritom sa venuje literárnej kritike, publicistike a písaniu piesňových textov. Momentálne končí ašpirantúru na Prešovskej univerzite z literárnej teórie a odjakživa sa pokladá za pragmatického idealistu.

„Od poslucháčov nám dochádza veľké množstvo listov a ohlasov. Minule som sa napríklad od jednej poslucháčky telefonicky dozvedel, že som veľmi mladý na takúto funkciu, že som somár a zodpovedný za to, že prezident išiel do Vatikánu len preto, že my sme to vysielali. A že máme signál ako štvavá vysielačka. Aj takí sú naši poslucháči. Chvalabohu však väčšina z nich reaguje pozitívne," smeje sa riaditeľ.

Ako dodáva, ľudia sú veľmi citliví najmä na hudbu. „To každú chvíľu počúvam, že púšťame veľa anglickej a českej produkcie." Okrem toho hneď reagujú, ak im siahnete na veci, na ktoré sú emocionálne upätí, v ich prípade sú to Hudobné pozdravy. „Predstavte si, že celá rodina sedí pokope pri šampanskom, na stole je kysnuté a napäto čaká, že prečítate ich meno v rádiu. No vám sa podarí to meno skomoliť, alebo vynecháte nejakého gratulanta. Pre nich je to hotová tragédia, ktorá rozvadí celú rodinu. Vypisujú nám tu potom listy typu: 'To ona ma schválne neuviedla, lebo ona aj toho a toho zniesla zo sveta, bo ona celý život taká bola,'" spomína riaditeľ.

„Maratónci" dnes najradšej trávia čas so svojimi vnúčatami

Už od roku 1967 patrila sobota popoludní bezkonkurenčne známemu rozhlasovému Maratóóónu, ktorým ožívala každá domácnosť na Slovensku.

Na svoju dobu progresívna humoristicko-satirická relácia s dobrou hudbou, v ktorej si našli svoje seniori i juniori. Dnes je z týždenníka Maratón mesačník a čo je úctyhodné, funguje už takmer štyri desaťročia. Patrí k stabilnému inventáru košického rozhlasového štúdia rovnako, ako jeho hlavní protagonisti. Ján Kado a Peter Gažo absolvovali dlhú cestu tejto relácie od jej úplného začiatku dodnes. Čo vlastne teraz robia? A ako si na svoje spoločné začiatky spomínajú?

Peter Gažo mal v čase maratónskych začiatkov cez tridsať rokov a pôsobil ako herec. Prešiel divadlami v Bratislave, Spišskej Novej Vsi i Prešove a jeho poslednou zastávkou sa stalo divadlo v Košiciach, kde prežil plodnú hereckú kariéru a sem-tam tu ešte hosťuje. Dnes si užíva penzie, necíti sa práve najzdravší a najväčšiu radosť mu robia vnúčatá.

„Ale rozhlas pre mňa vždy predstavoval zvláštnu kapitolu. Veľmi obohacoval moju robotu na javisku. Naučil som sa tu pracovať v skratke. Stačilo pár ťahov štetca, aby vznikla potrebná karikatúra," usmieva sa herec-humorista. Ako dodáva, je rád, ak sa ešte aj dnes povie Maratón

s patričnou intonáciou a ľudia stále vedia, o čo ide. „Aj vďaka nemu som stretol vzácneho človeka a môjho celoživotného priateľa, akým je Jano (Kado-pozn. red.). V mnohom ma inšpiroval, má obrovský pozorovací talent a veľa vecí zo života, ktoré mi ujdú, on zachytí." (pozrie na kolegu).

Ján Kado sa stal „maratóncom" v tridsiatke, keď začínal ako lekár - internista. „Môj vtedajší šéf nebol veľmi nadšený, že robím v rozhlase, pripadalo mu to nevhodné pre doktora. Jedna rozhlasová technička to vyriešila tak, že mi vymyslela meno Kado, a tak som odvtedy Kado," vysvetľuje. „Dnes je Maratón odrazom našich skúseností, cez ktoré komentujeme súčasnú dobu. Humor vystriedala satira," dodáva pre poslucháčov rozhlasový Ján Kado, ktorý v košickom rozhlase pôsobil už v detstve.

Podobne ako jeho kolega, najradšej trávi čas s tromi vnúčatami. Žije na vidieku, obe deti, syn i dcéra v Prahe, takže spoločných chvíľ je málo. Kedysi veľmi rád lyžoval, teraz uprednostňuje hubárčenie a každý deň si zapláva. A ako sa díva na svoje dlhoročné pôsobenie v Maratóne s odstupom času? „Ak položím na misky váh všetko dobré a všetko zlé, čo mi rozhlas priniesol, myslím, že prevažuje to dobré. A ak by som znovu stál pred rozhodnutím, či upísať dušu rozhlasu, asi by som sa, tak ako pred rokmi, tomu rozhlasu upísal," uzavrie Ján Kado.

Košické rozhlasové štúdio sa hrdí celým radom prvenstiev:

1926 Prvé pokusné vysielanie

1927 Pravidelné vysielanie z Košíc

1929 V Košiciach bola uvedená prvá rozhlasová hra na Slovensku pod názvom Sukničkár od Jozefa Joščiaka

1930 Postavená budova, ktorá dodnes slúži pre rozhlasové účely, ako jedna z prvých na Slovensku

1967 Slovenským rozhlasovým svetom otriasla úspešná humoristická relácia Maratón, ktorý sa vysiela dodnes

Trocha čísel:

Počet zamestnancov: 82

Manažment: 1 riaditeľ štúdia

Redaktori: 32

Umeleckí pracovníci (dramaturg, režiséri, zvukoví majstri v slovesnej výrobe...): 19

Programoví pracovníci: 9

Technici: 12

Administratíva: 9

(pomer tvorivých a administratívnych pracovníkov je jednoznačne v prospech tvorivých zložiek)

Štruktúra nákladov štúdia:

Ročný rozpočet štúdia: 54 mil. Sk

Štúdio v Košiciach má čerstvo zrekonštruované priestory a obnovený autopark, čo sa premieta do výšky odpisov štúdia (5 mil.) a následne ovplyvňuje výšku celkového rozpočtu. Vyše 20 % nákladov tvoria náklady

na vysielače a telekomunikačné okruhy

(11 mil.), poplatky ochranným zväzom

(2 mil.). Mzdové náklady tvoria 24 %.

Náklady súvisiace s vysielaním: 82% celkových nákladov

(honorárové náklady, ochranné zväzy, poplatky TASR apod., náklady na vysielače a telekomunikačné okruhy, modulačné linky, mzdové náklady...)

Náklady na prevádzku budovy: 18%

(prevádzka a údržba objektu, upratovanie, ochrana objektu, spotreba vody, tepla, vodné a stočné, el. energia, zrážková voda...)

Platové rozpätie redaktorov:

Spravodajstvo a publicistika: 12 000 -

17 000 Sk

Umeleckí pracovníci: 13 000 - 16 000 Sk

Autorské honoráre vybraných žánrov (bez nákladov na výrobu):

Rozhlasová hra (kráľovský rozhlasový žáner): Honorár za 90-minutovú. hru v Košiciach: cca 14 000 Sk

Umelecko dokumentárne pásmo, rozhlasová poviedka: 30 min. - cca 2 000 - 3 000 Sk, Supershopa: 6 000 Sk

Autopark štúdia tvoria 4 osobné autá

a jedna nefunkčná prenosová AVIA. Drobné udalosti na východnom Slovensku sa riešia formou externých spolupracovníkov (100 - 200 Sk za telefonickú správu na náklady volajúceho)

- V štúdiu sa pravidelne vyhodnocuje mesačný rebríček najdrahších telefonátov, súkromné telefonáty sú zakázané a musia sa uhrádzať

- V štúdiu platí etický kódex s prísnym zákazom požívania alkoholu a pravidelne sa používa detektor

- Štúdio má elektronický dochádzkový systém, ktorý eviduje dĺžku pracovného času a pohyb zamestnancov

- Štúdio nemá žiadne podlžnosti, svoje povinnosti, vrátane honorárov, si plní vždy včas

Redaktori pracujú za fixnú mzdu, nadčasy sa nepreplácajú. Priemerný mesačný výkon v úväzku redaktora spravodajstva a publicistiky je 380 min. autorských a redigovaných príspevkov (slovo).

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.