sklopenie zraku podá pravdivú výpoveď - hanbí sa za to, čo urobil alebo ďalej zapiera. Ak chceme niekomu povedať nepríjemnú pravdu, hovoríme: poviem mu to rovno do očí.
Pri rozhovore sa patrí tomu, s kým sa rozprávame, pozerať do očí, nie na ruky alebo do okna, či sledovať muchu v miestnosti. Dáme mu tak najavo, že ho ignorujeme. Niektorí nás svojim pohľadom môžu priviesť do pomykova, stáva sa to najmä keď muži dávajú najavo neznámym ženám, že sa im páčia. Nie je to práve najvhodnejšia a najpríjemnejšia forma obdivu. Pre korektný kontakt očí sú určité pravidlá. Medzi cudzími ľuďmi sa pohľad dlhší ako dve sekundy považuje za nezdvorilý a cítime sa byť ohrození. Ak sa pri rozhovore čím častejšie na dotyčného pozeráme, tým viac sa cíti byť akceptovaný. Žiadne hranice pre kontakt očí nejestvujú pre zaľúbených. Nakoniec jedna perlička: Už v praveku existovali pravidlá pre pohľad do očí pre nepriateľov. Tesne pred útokom sa nepriatelia dlho pozerali jeden druhému do očí.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
