Až vtedy v r. 1824 sa obuvnícki majstri dohodli, že zavedú jednotné miery v troch variantoch - parížskom, viedenskom a berlínskom. Podobné systémy zaviedli koncom 19. storočia, keď začali obuv vyrábať v továrňach - francúzsky a britský. Jeden "bod" v parížskom číslovaní predstavuje dve tretiny centimetra presne 6,667 mm. O niečo neskoršie vznikli aj polčísla. Číslo 40 a pol v parížskom číslovaní predstavuje dĺžku topánky 27 cm. Vo V. Británii sa jeden bod rovná tretine palca, t.j. 0,846 cm. Britské číslo jeden (prvé pre dospelých) zodpovedá 22 centimetrom a vo francúzskom číslovaní číslu 33 a francúzska 42 je to isté, ako britská osmička.
Keď si idete kúpiť topánky, nemáte presne také rozmery nohy, na aké je topánka vyrobená. Sem - tam sa pridá aj nejaká ortopedická chyba. Predavači vám nemôžu poskytnúť možnosť odmerať si nohu a podľa toho odporučiť obuv. Cudzinci si u nás málokedy kupujú topánky. Najčastejšie iba deťom a veľmi sa čudujú, prečo predavači iba stoja za pultom alebo pred regálom a požičajú zákazníkovi jednu topánku, ktorú si sám vyberie. Tí, cudzinci, pre ktorých predaj topánok nie je "španielska dedina" sa čudujú, prečo sa u nás nemerajú nohy. Väčšina našich predavačov obuvi nemá predstavu o tom, aké sú vnútorné proporcie topánky a čo sa s nimi stane, až ich zákazník začne nosiť. Nie vždy dokážu ponúknuť obuv pre určitú príležitosť, ktorá zodpovedá našim predstavám a tvária sa, ako keby ich zákazníci obťažovali. Kto chodieva občas do Rakúska a aj keď si tam obuv nekúpil, ale skúšal ju, potvrdí, ako prebieha odborný predaj a čo všetko počas neho predavač robí, aby bol kupujúci spokojný. Ak vyskúša osem - desať párov a trvá to dosť dlho a nič nekúpi, predavač sa slušne rozlúči. Aj naši seniori spomínajú, ako sa voľakedy predávali topánky.
Nechceme nikomu vnucovať naše názory na stánkový a blšiakový predaj ani rady o kvalite topánok. Treba si dobre rozmyslieť, čo kupujeme a pýtať si o kúpe doklad, aj keď je s reklamáciami aj dobrých topánok problém. Nekupujme na blšiakoch lacné nekvalitné topánky pre deti. Čím je topánka lacnejšia, tým môže byť zdraviu dieťaťa škodlivejšia a odstraňovanie ortopedických problémov nemusí byť vždy úspešné. Ponúkame vám rady, aká by mala byť detská topánka a čo by mala mať.
Správny tvar, zodpovedajúci tvaru detskej nôžky. Pridlhá alebo prikrátka obuv môže spôsobiť napr. aj kladivkovité prsty, vbočený palec. Riziko je väčšie, ak máme na to dedičné dispozície.
Prednú časť dostatočne širokú a ohybnú, aby nedeformovala prsty, pätovú časť nižšiu, lebo drží nôžku. Zlá konštrukcia topánky môže spôsobiť pľuzgiere a otlaky, ale aj kostné výrastky. Z veľmi tvrdej obuvi ochabnú svaly, ktoré držia priečnu a pozdĺžnu klenbu nôžky, čoho dôsledkom je priečne alebo pozdĺžne plochá noha.
Zvršok, odpovedajúci anatomickým požiadavkám nohy. Švík by nemal byť tam, kde je pod kožou blízko kosť. Tlak spôsobuje nepríjemné výrastky.
Priedušný materiál, ktorý neprepúšťa vlhkosť zvonku a nespôsobuje alergické reakcie.
Podšívka, ktorá odsáva vlhkosť z nohy a podošvu, ktorá tlmí silu pri našľapovaní.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
