prvý pohľad zaujal svojim nekonvenčným vzhľadom a navyše sa do všetkých encyklopédií zapísal ako najrýchlejší na svete. S 244-tonovým vlakom totiž išiel 3. 7. 1938 smerom do Londýna rýchlosťou 202,7 km/h a tento svetový rekord dlho nik nedokázal prekonať.
Rušeň meral 21,65 m a vážil 170,6 t. Aby mohol dosahovať prvotriedne výkony, musel vyrábať dostatočné množstvo pary, čo umožňovala celková odparovacia plocha 240 m2 a ešte 70 m2 na prehrievanie pary. Do parných valcov sa potom vpúšťala para pod tlakom až 1,8 MPa. Aby lokomotíva pri rýchlej jazde mala čo najmenší jazdný odpor, okolo kotlov sa upevňovali rôzne krycie plechy, až sa vozidlo nakoniec celkom zakrylo. Takýto ladný aerodynamický kryt sa začínal už od nárazníkov. Celé čelo sa zaobľovalo tak, aby sa prúd vzduchu kĺzal ku komínu, ktorý výrazne vyčnieval z krytu, a tam strhával dym z dymnice. Celková úprava vzhľadu zahŕňala i tender. Krycí plášť však prinášal niektoré technické problémy, ako nadmerné zahrievanie poháňacích častí vplyvom zlého prúdenia vzduchu, či obmedzenie rýchlosti vzhľadom na kmitajúce ojnice, spojnice a čapy. Preto väčšina týchto vozidiel premávala na veľkých hnacích kolesách - na A4 mali priemer 2032 mm, predné bežné 965 mm a zadné 1118 mm - lebo otáčky sú potom aj pri rýchlej jazde menšie.
Napriek nepríjemnostiam, ktoré prúdnicové lokomotívy oproti svojim výhodám prinášali, neodsúdili ich konštruktéri na skorý zánik. Naopak, A4 Mallard bol dôkazom, že parná trakcia mohla pokojne ešte dlho konkurovať elektrickej. Jeho značná obľúbenosť sa podpísala pod vznik rozmanitých modelov v rôznych mierkach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
