Hammerfest. Mestečko je správnym centrom najsevernejšej nórskej oblasti "Finemarka". Neďaleko od mesta sa trblietal najväčší nórsky ľadovec a okolité vrcholy hôr pokryté snehom a ľadom. Len nížiny boli porastené machom a nízkou trávou, vzácne sa vyskytla aj zakrpatená breza. V meste je najsevernejšie položená stredná zdravotná škola na svete, katolícky kostolík s asi 500 veriacimi a v tom čase aj dvoma mníškami. Z Hammerfestu vedie smerom na juh - do Osla najdlhšia vnútroštátna najdlhšia autobusová linka v Európe, ktorá meria cez 2000 kilometrov. Práve v tejto oblasti Nórska žijú Laponci. Bolo ich vidieť popri ceste do vnútrozemia ako si rozostavujú stany. V meste som ich stretol na trhu. Predávali výrobky zo sobej kože. Keďže Hammerfest leží na ostrove, s pevninou ho spája most ponad fjord dlhý 530 metrov. Keď som ním prechádzal do 30 km vzdialeného mestečka Skaidi na mnohých miestach fjord vyzeral akoby v ňom vrela voda. Bol plný lososov. Početné boli aj chovné farmy lososov, kde celé technologické zariadenie pochádzalo z Japonska. Vraj podľa tunajších odborníkov je to veľmi výnosné podnikanie nielen tu, ale aj na Faerských ostrovoch a Islande. Zaujímavé boli aj sušiarne plné rýb pri rybárskych domčekoch. Zbadal som, že pri atraktívnych vilkách majitelia s obľubou vyvesovali štátnu vlajku Nórska. Cez noc však musí byť zvesená. Hoci táto oblasť je najsevernejšia za Polárnym kruhom, predsa už v okolí mestečka Skaidi na políčkach bolo vidieť zdravé zemiakové porasty a pribúdali aj skupinky stromov, briez a jelší. Voľne pasúcim sa sobom neprekážala miesta doprava a nebojácne s eleganciou vstupovali do cesty. Šoféri v Nórsku musia rešpektovať počínanie sobov.
Podvečerná a nočná plavba k južnejšiemu nórskemu mestu Bódo bola najromantickejšia a najkrajšia z cesty. Plný jas polárneho slnka umožňoval kúpať a opaľovať sa do druhej hodiny po polnoci. Plávali sme v blízkosti pevniny okolo fjordov a zálivov s bizarnými skalnými útvarmi a ostrovčekmi. Mestečká, osady, ale aj roztrúsené chatky na brehoch, ako z rozprávky. Pri plavbe cez úžiny loď prechádzala popod dlhé mosty spájajúce ostrovy s pevninou. Najväčšie z nich boli pri meste Tromsö, Finsnes a Lillang. Z lode bolo vidieť aj najväčšiu super modernú protestantskú katedrálu v Nórsku v meste Tromsö. Slnko bez toho aby zapadlo za obzor sa opäť začalo dvíhať smerom hore. Ráno sme boli v mestečku Bódo. Miestni obyvatelia si pochvaľovali, že majú najteplejšie leto za posledné štyri desaťročia. O 16.00 hodine loď z prístavu Bódo odplávala. Bol to posledný večer za polárnym kruhom, ktorý sme smerom na juh prekročili okolo 22.00 hodiny. V tú noc bolo vidieť zapadať slnko za horizont okolo polnoci. Až v nedeľu na obed loď zakotvila vo fjorde Trondheimsfjorden v meste Trondheim. K najkrajšej pamiatke, perle gotiky v Nórsku, som prechádzal ulicou s domami na koloch, nad riekou pretekajúcou mestom. Mohutná gotická katedrála je spred 11. storočia a pôvodne ju stavali v románskom slohu. V katedrále bol pochovaný biskup Olav, uctievaný ako svätý. K jeho hrobu putovali veriaci z celého Nórska i z okolitých severských štátov a mnohí boli zázračne vypočutí. V 16. storočí s nástupom protestantstva v Nórsku pozostatky svätého Olava Angličania tajne previezli na neznáme miesto do Anglicka. Katedrála sa stala hlavným protestantským sídlom a korunovačným sídlom nórskych kráľov. O tom ako žili ľudia v dávnych časoch v tomto kúte sveta som si stihol ešte pozrieť v neďalekom skanzene.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
