Vyhýbajte sa extrémom, nepreháňajte ani nepodceňujte
Telesne postihnutí jedinci svojou všeobecne známou húževnatosťou, vytrvalosťou a schopnosťou zvolávať aj najťažšie prekážky, dokážu sa pri vhodnom vedení v živote presadiť a presvedčiť všetkých o tom, že môžu byť pre spoločnosť rovnako užitoční ako zdraví ľudia. Potvrdzuje to aj prípad istej stredoškoláčky, náruživej športovkyne, ktorá jedného dňa skočila do bazénu tak nešťastne, že chrbticou narazila o stĺp a vážne sa poranila. Z nemocnice domov sa vrátila na vozíku, nohy a ruky zostali bezvládne. Bola zúfalá, no napokon vďaka svojej húževnatosti a vytrvalosti krízu prekonala. Pomohol jej, okrem iného, aj jej koníček - kreslenie. Ceruzkou, ktorú drží v ústach, kreslí portréty, krajiny a zátišia a záujem o jej obrazy svedčí o dobrej úrovni jej umenia.
Telesne postihnuté deti možno orientačne rozdeliť do dvoch veľkých skupín: na deti s vrodeným telesným postihnutím, a na deti so získaným telesným postihnutím, t. j. tie, ktoré sa telesne postihnutými stali až v neskoršom veku. Z vrodených telesných postihnutí možno spomenúť vývinové defekty horných a dolných končatín, abnormity prstov, vrodené vykĺbenie bedrového kĺbu rozštepy chrbtice a pod. Získané postihnutia sú spôsobené obrnami alebo úrazmi.
Ako pomôcť čo najlepšie dieťaťu s telesným postihnutím v rodine?
Popri včasnom vyhľadaní lekára a dôslednom dodržiavaní jeho pokynov, ako aj pokynov ostatných odborníkov - rehabilitačných pracovníkov, somatopédov, psychológov a pod., je najdôležitejšie uvedomiť si význam výchovného prístupu k týmto deťom v rodine. Treba sa vyhnúť dvom extrémom. Prvý je spojený s prehnaným obsluhovaním, prehnanou opaterou aj v prípadoch, kedy by si dieťa napriek postihnutiu mohlo pomôcť samo. Takto môžeme dosiahnuť to, že telesne postihnuté dieťa bude mať nadmerné požiadavky voči rodine, neskôr v škole i širšej spoločnosti, stane sa nesamostatným jedincom s ťažkosťami pri vpravovaní sa do bežného života. Rovnako nevhodný je aj druhý extrém, t. j. zjavné podceňovanie, ľahostajnosť voči telesne postihnutému dieťaťu, čo môže viesť k agresivite dieťaťa, komplexom menejcennosti alebo k rozličným únikovým reakciám.
Telesne postihnuté dieťa treba v rodine prijímať ako plnohodnotného člena. treba o viesť k tomu, aby sa so svojím handicapom dokázalo čím skôr vyrovnať, aby ho chápalo ako fakt, ale proti následkom ktorého treba bojovať. V telesne postihnutom dieťati treba vybudovať najmä pocit sebadvôvery vo vlastné sily a schopnosť prekonávať dôsledky svojho postihnutia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
