ba aj dospelých. Preto musíme dbať, aby naše ratolesti už od útleho veku správne vyslovovali okrem iných aj mäkké spoluhlásky v slabikách a slovách. Chcem sa zmieniť o výslovnosti hlásky "Ľ", ktorej zlá výslovnosť je v slovenčine veľmi častá, ba možno povedať, najhoršia. V tom veľa dlhujú aj naši pedagógovia. Nezaváži argument, že učiteľ pôsobí v nárečovej oblasti, práve v nej by mal formovať kultúru jazykového prejavu najviac.
Chybná výslovnosť Ľ sa môže tvoriť rôznymi spôsobmi. Na základe poznatkov z logopedickej praxe môžem povedať, že najčastejšie sa mäkké L chybne vyslovuje v slovách: ľavá - lavá, veľa - vela, nedeľa - nedela, atď.
- chybne sa vyslovuje, ako tvrdé a hlboké L pri ňom je chrbát jazyka nižšie a ústna dutina väčšia
- niekedy sa konček jazyka nezdvíha dohora, dvíha sa iba zadný jazyk, obe pery sú zovreté, takže sa vyslovuje obojperne ako U, napr. ľavá - uavá, ľad - uad, veľa - veua, atď.
- deti nahrádzajú Ľ veľmi často spoluhláskou J, napr. ľavá - javá, ľad - jad, maľuje - majuje a pod.
- inokedy možno počuť namiesto Ľ spoluhlásku H, najmä na začiatku slov: ľavá - havá, ľad - had - hat, atď.
Zvuk spoluhlásky Ľ nie je vo všetkých krajoch Slovenska rovnaký, niekde sa vyslovuje príliš mäkko, inde zasa skoro ako stredné L. Stupeň mäkkosti je určovaný šírkou dotyku jazyka vpredu a po bokoch. Závisí tiež od veľkosti ústnej dutiny, čim je menšia, tým je zvuk slabší a vyšší, t. j. od toho, či sa konček jazyka dotýka vpredu alebo vzadu, čím viacej vzady, tým je Ľ mäkšie.
Logopedické metódy nacvičovania výslovnosti mäkkého Ľ
Pri nácviku správneho mäkkého Ľ vychádzame z príbuzných hlások, najmä Ň, J, Ď, prípadne Ť, ktoré majú podobné postavenie končeka jazyka aj silný dotyk bokov jazyka. Niekedy sa to podarí prostým pripodobňovaní: ňaďaľa - ňeďeľa. Alebo vyslovujeme skupiny ňli ňli, ňli. Úspešný môže byť spôsob, pri ktorom zadržíme konček jazyka za dolnými zubami, celý jazyk silne pritlačíme k horným zubom a ďasnu, chystáme sa vysloviť skupinu ňi, ale v poslednej chvíli sa rozhodneme pre výslovnosť ji, ozve sa ľi.
Potom cvičíme v slovách, napríklad: ľa, ľo, ľu, ľavák, ľavý, ľadový, ľadovec, ľaľa, ľahký, ľud, ľútosť, ľutovať, Ľudmila, Ľudovít a pod.
Okrem toho mäkké Ľ precvičujeme aj v krátkych básniach. Musíme si zapamätať, že v prvom rade deti sa musia naučiť počúvať a kontrolovať sluchom výslovnosť Ĺ. Preto milí rodičia, pri rozprávaní s vašimi deťmi hovorte správne po slovensky a nezabudnite na správny výslovnosť mäkkého Ľ Potom sa aj deti naučia správne používať túto hlásku v slabikách a slovách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
