prioritne cez personálie.
Drámy sa nečakali, snem zastihol kresťanských demokratov v hviezdnom bode ich histórie. Mocensky ešte nemali takú silnú pozíciu ako dnes (ani vtedy, keď bol premiérom Čarnogurský - s významnými kompetenciami totiž fungovala ešte federálna vláda). Preto bolo zrejmé, že vedenie sa ani nezachveje a delegáti iba vytvoria slávnostný špalier Hrušovskému a spoločníkom, aby cezeň absolvovali spanilú jazdu. Tak sa aj stalo - skoro.
Podpredsedovi Minárikovi ale k prehre veľa nechýbalo. Ukázalo sa, že aj v KDH funguje zákulisie a politickou prácou "dole" je možné zakývať aj nomináciou vedenia. Mimoriadne tesný výsledok, ktorým Minárik uhájil vo dvoch hlasovaniach svoju pozíciu, je zdravým signálom, že hnutiu nevládne morbídna strnulosť. Skoro jednomyseľné hlasovanie pre Hrušovského je totiž v demokratickej strane absurdum.
To, čo vzalo dych, je nápad s ústavným zákonom o zachovaní zvrchovanosti SR v EÚ. Doteraz sa KDH pokúšalo len o politické vyhlásenia - známa je deklarácia o kultúrnej a etickej zvrchovanosti. Ústavný zákon je ale silnejšia káva. A extra zvlášť navrhovaný rozsah jeho pôsobnosti - trestné právo, dane, bezpečnosť, zahraničná politika, sociálne zabezpečenie, vzdelávanie, kultúra a etika.
Akousi ideologickou "oblohou" tejto myšlienky boli potom v diskusii zatiaľ najostrejšie kritiky voči tendenciám v EÚ, s ktorými vystúpili podpredsedovia a ministri Palko a Lipšic. Výrok ministra vnútra o "ľavicových liberáloch, ktorí sú bratrancami komunistov, lebo mali spoločného deduška Marxa" je v európskom kontexte neslýchaným výpadom, aký sa používa výlučne voči extrémnym silám. Medzi tzv. štandardnými politickými prúdmi sa tento typ útočnej rétoriky nepestuje.
Problém s myšlienkou ústavného zákona aj rétorickým cvikmi je rovnaký - obsah je zdravý, forma a čas veľmi nevhodné. Kompetencie, ktoré chce KDH "priklincovať" na národnej úrovni, sú predmetom rokovaní o európskej ústavnej zmluve, čo práve prebieha v Konvente. Riešenie KDH je absolútne legitímne, zdieľajú ho de facto všetky menšie štáty únie i kandidátske. Akurát nie je jasné, ako sa diskusia v Konvente vyvŕbi a treba veru kalkulovať aj s alternatívou, že "federalistické" jadro okolo Francúzska a Nemecka niečo zo svojej agendy presadí. A teraz otázka: Čo urobí Slovensko s prípadným ústavným zákonom a v chrbte s referendom, ktorého jednoznačným výsledkom bude "áno"? Budeme rušiť ústavný zákon, vypíšeme ešte jedno referendum alebo predčasné voľby, eventuálne navzdory hlasu ľudu do EÚ nevstúpime? Na medzivládnej konferencii, ktorá o zmenách v EÚ, platných od r. 2007 rozhodne, sa pritom s hlasovacím právom ešte asi nezúčastníme.
Je jasné, že treba mať v hlavách poriadok. Za hranicu integrácie, ktorú narysovalo KDH, by bolo z tisíc a jeden dôvodov riskantné a nerozumné ísť. Nedáva ale veľký zmysel obmedzovať si vlastný manévrovací priestor ústavným zákonom, ktorý vyzerá tak trochu ako akt nedôvery (výhody, na to by nás bolo, ale inak tri kroky od tela).
Na strane druhej, ide nesporne o zásadový prejav, určite nie "populizmu", ako ho už stihol označkovať Dzurinda. Prvá reakcia premiéra má ale hodnotu signálu, ako sa bude stavať k návrhu SDKÚ. Z princípu (vždy proti KDH) bude proti aj ANO a s dosť veľkou pravdepodobnosťou aj SMK. Najskôr je to teda výstrel do vzduchu. Čo je ale určite záslužné bez ohľadu na formu, rozpúta na Slovensku diskusiu, ktorú nedokázal ani rok trvajúci priebeh Konventu. Takisto len prospieť môže aj debata o eure, ku ktorej Hrušovský tiež vyzval. Hoci k zavedeniu jednotnej meny sme sa už v prístupovej zmluve vopred zaviazali, termín ešte neexistuje.
Obsahový problém nie je ani s bojovými výkrikmi Vladimíra Palka. Formou však ide o čistú provokáciu, presne ten typ komunikácie, ktorý robí zlú krv a v konečnom dôsledku aj KDH ubližuje. Pridanou hodnotou, ktorá stavia vec do zvláštnej polohy, je, že tieto "průpovídky" vyšli z úst ministra vnútra.
Žiadnemu tvorovi dobrej vôle od Palka naozaj nič nehrozí; môže sa ale niekto diviť "ľavicovým liberálom", ak sa začnú báť v krajine, kde minister vnútra ohlasuje "kultúrnu vojnu" a podozrieva ich, že chcú "demontovať kresťanskú civilizáciu"? Byť ľavým liberálom, nepokakali by ste sa? A aby ich roztriaslo ešte viac, rovnakým slovníkom ("Európa bude buď kresťanská, alebo nebude") kontruje - minister spravodlivosti.
Nič sa nedeje, ale naozaj by mali citlivejšie vnímať kontexty. Veľmi sa v KDH hnevajú na ideových protinožcov, keď sa k nim nesprávajú dosť útlocitne. Mali by v tej biblii už pozrieť tú pasáž o nerobení iným, čo nechcú sebe.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
