Janovic čítal v noci deťom v knižnici Nezábudka.
Chceli by ste ako malý chlapec stráviť noc v knižnici?
- Samozrejme, že chcel. Pretože som zvyknutý čítať a jesť, alebo jesť a čítať. Doniesol by som si z domu zásoby jedla, knižiek by som tu mal mať celú kopu. Takto by som mohol stráviť celkom príjemne čas. Zjedol by som všetky zásoby, prečítal všetky knižky. Dokonca niektoré ešte raz, lebo veľa z týchto knižiek som už čítal.
Lepšie sa vám píše ako rozpráva?
- Od malička som mal trému. Keď ma vyvolali z lavice, vedel som odpovedať a keď ma vyvolali pred tabuľu, tak som mlčal. Teraz sa aj pred týmto vašim nahrávačom cítim ako vtedy pred tabuľou. Ale mohol by som povedať niečo čo viem. Isto sa ma chcete opýtať čo teraz píšem.
Aj to by som sa chcela určite opýtať, ale až na záver...
- Veď pritom môžeme aj skončiť. Po knižke s názvom "Dostal rozum" pripravujem knihu epigramov svojich smutných anekdot, ktorá sa bude volať "Nikoho nezabijem". Bude sa to teda čítať ako moja predchádzajúca knižka Tomáš Janovic dostal rozum, Tomáš Janovic nikoho nezabije. Nadpis som si požičal z jednej pesničky Jiřího Suchého, ktorý napísal: Trocha poézie, nikoho nezabije. Polovica mojej knižky budú moje epigramy. Respektíve výber z mojej celoživotnej epigramatickej tvorby. Takže som si dovolil dať taký nadpis: Tomáš Janovic nikoho nezabije.
Teraz keď zúri vojna v Iraku dostáva to iný podtext.
- Vždy som tvrdil, že život je najväčší režisér. Túto knižku som pripravil ešte vlani, vlastne od vlaňajška o nej rozmýšľam. A netušil som, že bude až taká aktuálna. Opakujem, život je naozaj najlepší režisér.
Maturovali ste na košickom gymnáziu. Chodíte na stretnutia s bývalými spolužiakmi?
- Naposledy som tu bol pred troma rokmi, tak sme sa stretli. Ale nemusím chodiť do Košíc, aby som sa stretol. Spolužiačku mám už 50 rokov doma. Moju ženu. Zrejme sa rodičia presťahovali do Košíc preto, aby som sa mohol oženiť.
Čo ste radi čítali ako dieťa?
- Práve stojíme pred regálom s knižkami mojej kolegyne Kláry Jarunkovej. Bola v Roháči dokonca moja šéfka a jej knihy mi pripomínajú nielen mladosť, ale aj hodnotnú literatúru.
Sú knihy, ku ktorým sa stále vraciate?
- To sú knihy Pavla Vilikovského a zobrané diela Lasicu a Satinského.
Akú knihu by ste si zas nikdy neprečítali?
- Takú, ktorá rozosieva nenávisť. A v masmédiách neznášam propagandu, ktorá útočí na tie naše najnižšie pudy. Už som si trochu zafilozofoval.
Žijeme v masmediálnej dobe...
- Ja by som sa síce nemal sťažovať, lebo žijem sloganovú dobu. Ako autor krátkych literárnych útvarov, epigramov a aforizmov by som mal mať vlastne natešený, že prišli moje časy. Stačí vymyslieť jeden dobrý slogan a človek je na výslní.
Čo vám hovoria reklamné slogany?
- Keby som bol mladší možno by som bol sloganový autor.
Nemyslíte si, že básnici, ktorí začnú robiť reklamu, sa v nej stratia?
- Prečo? Naučia sa aspoň vyjadrovať stručne, vtipne a adresovať text rovno na cieľovú skupinu. To je užitočné.
Dostali sme kedysi Lýru za texty pre Evu Kostolányovú. Píšete ešte pesničky?
- Pesničky nech si robia mladí ľudia. Občas napíšem niečo pre Petra Lipu.
Kamil Peteraj zamýšľal umiestniť básne v električkách. Kde by ste dali svoje epigramy vy?
- Myslím, že raz táto akcia v Bratislave prebehla. A čo by som chcel mať v električke napísané? "Vždy sú bližší tí, ktorí niekoho spolu zabijú, ako tí, ktorí spolu niekoho splodia."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
