dravým prienikom, po ktorom bol sfaulovaný, práve po penalte sa zrodili košické tri body, na Tehelnom poli zas Lazúr dokonca skóroval, aj keď na hokejový výsledok (2:7) by najradšej zabudol on i spoluhráči. V sobotu sa vranovský rodák snažil, drel, nakoniec však mal zvesenú hlavu aj on. "Chlapcov zo Slovana poznám, Jána Šlahora, Bednára, Šestáka, chlapcov z východu. Takže to bolo zaujímavé po tejto stránke, samozrejme, že išlo aj o body a zvláštnu príchuť, prestížnu, malo i to, že hráme proti Slovanu a že tam máme kamarátov. Samozrejme, že v prvom rade sme chceli získať tri body. Nemáme nič, gól sme dostali z ojdinelej štandardky, smola."

Smolu mali na ihrisku i tí, ktorí chceli čo len trochu zakombinovať. "Terén bol taký, aký bol. Lopta skákala... Snažili sme sa hrať v strede dvoma - troma prihrávkami, potom krížnou prenesenou loptou na kraje zálohy, buď na mňa alebo na Pavla Kuliga. Taktika bola taká, dostávať sa cez kraje."

Slovan hral v rozbombardovanej zostave, aj keď, ak si všimneme tie z prípravných zápasov počas reprezentačnej pauzy proti Tepliciam a nemeckému Norimbergu, boli zhruba totožné s tou z Čermeľa... Vedeli Košičania o problémoch Slovana? "Vedeli sme o tom, ale počítali sme s tým, že Vittek nastúpi. Boli sme prekvapení, keď nehral, o tom, že sa zranil, sme nič nevedeli."

Roman Lazúr niekoľkokrát potiahol loptu po krídle, mali sme dojem, že po zdravotných patáliách by sa mohol priblížiť forme z úvodu jesene. "Dnes sa mi hralo celkom dobre, až na ten záver, keď ma Bednár prišliapol, mám trochu doškriabaný členok. Ale už je to lepšie, po tej chrípke a predchádzajúcom zranení triesla sa do toho opäť dostávam."

Košice si prehrou len "upevnili" posledné miesto v tabuľke, šťastím je, že prehral i Trenčín. Aj tak však ďalšia domáca strata nepridala na optimizme. "Atmosféra sa horší, sme, myslím, na mínus sedemnásť bodov, musíme sa cez to prehrýzť. Do Ružomberka musíme ísť s tým, že pôjdeme vyhrať."