tíme Erika Bogdanovského. V stretnutí so Žilinou (0:4) na sklonku roku 2001 utrpel v polčasovej prestávke psychický kolaps a od vtedy ako by sa po ňom zľahla zem. "Neuniesol som všetky tie tlaky, ktoré viedli ku skaze predtým tak úspešného klubu," rozhovoril sa priamo E. Kováč, aby pokračoval: "Dosť dlho mi trvalo, kým som sa dal zdravotne do poriadku. V tom čase som plánoval, ba som i zvolal tlačovku, kde som chcel pootvoriť oči širšej verejnosti, aby vedela, kam spel vtedy košický futbal. Talianske podmienky by len ťažko vyhovovali čo i len amatérskej báze. No nestihol som," spomína ešte vždy rozčarovaný z onej doby. Patrí k tým, čo im ani nepoďakovali, nie to ešte vyrovnali podĺžnosti za vykonanú prácu. Kam sa teda stratil futbalový nadšenec, ktorému kožené guľaté čudo učarovalo od deviatich rokov?
"Ostal som chvíľu v ústraní. Viete, futbal pre mňa znamená veľa, ale zo zažitého som sa musel dostať. Tá hra hier, za to nemôže, že ju chcel niekto zohyzdiť. Borrierovi sa to takmer podarilo. Z hráčov, trénerov i niektorých našich priaznivcov urobil teroristov. Pamätnou zostane šou, ktorú sa mu podarilo vyrobiť pred Petržalkou, kde potom s nátlakom poslal dorastencov, aby tí utrpeli neosobnú prehru 1:6. Pre mňa to bol prisilný tabak."
To znamená, že sklamanie ešte trvá?
"Nie, nie, avšak zlá spomienka, to hej. No futbal je aj pre mňa drogou a znova sa cítim na to, aby som mnohé zo svojich skúseností odovzdal ďalej. To, čo sa vo mne za tie roky naakumulovalo, prevzaté od prvých trénerov Jóžibáčiho Kožárika alebo Ferariho Fecka, utužené vo viac ako 100 federálnych prvoligových zápasoch v dresoch košickej Lokomotívy, ZŤS a Žiliny, po boku i takých superhráčov, akými bol Jano Kozák, Peter Fecko či Jirko Repík, chcem posunúť, novej, ešte nepokazenej generácii."
Teda hodláte pokračovať v tom, v čom ste sa stihli realizovať pred onou borrierovskou apokalypsou?
"Áno, chcem naspäť ku mladým. V 1. FC Košice som nazbieral dostatok vedomostí i skúseností v práci so začínajúcimi špuntami. A dnes sa teším, keď čítam v mládežníckych nomináciách mená mojich bývalých zverencov, ako Fehéra, Kolbasa i Timkaniča, ktorí sa už obšmietajú aj okolo prvoligového áčka. Spolu s niekoľkými priateľmi zakladáme súkromný futbalový klub pri základnej škole Slobody. Nových, budúcich adeptov aj na reprezentačný dres hľadáme medzi chlapcami narodenými v roku 1994 a 1995. S tými, čo si k nám cestu už našli, pracujeme v pondelok, stredu a piatok o 16.15 hod. na ihrisku spomínanej školy. Ďalších radi privítame. Nerobíme žiaden truc podnik existujúcim klubom, akurát si myslíme, že v Košiciach je dostatok talentovaných mládencov, ktorým treba vytvoriť ďalšiu príležitosť realizovať sa."
Autor: rr
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
