zriadení. Problematický je pre nich paragraf čísla dva, ktorý hovorí, že obec tvorí jej katastrálne, alebo súbor katastrálnych území.
V spomínaných obciach vznikla prijatím tohoto zákona paradoxná situácia. V katastrálnom území obce Lechnica žijú obyvatelia Červeného Kláštora i Haligoviec. Podielové dane, dane z nehnuteľností a ďalšie poplatky však za obyvateľov žijúcich na ich území nedostávajú.
"Ide asi o šesť domov a približne dvadsať ľudí, ktorí v Lechnickom katastri žijú. Títo ľudia sú haligovčanmi. Majú v obci aj trvalý pobyt. Môj predchodca už absolvoval nejaké rokovania zo starostom Lechnice, ale zatiaľ sa veci nijako nepohli dopredu. Osobne si myslím, že na chybu v zákone doplácajú ľudia. Územie obce by malo byť podľa mňa označené tabuľou začiatok a koniec obce," konštatoval pre náš denník starosta Haligoviec Milan Vlček.
Jeho kolega z Lechnice Slavomír Majerčák si zasa myslí, že chybu v zákone je možné napraviť. Na dohodu sú však podľa neho potrební dvaja. "Zo strany štátu nebol doteraz záujem tento problém riešiť. Mali by sme si ho teda vyriešiť sami. Viem, že nik nechce nič pustiť zadarmo. Ochota dohodnúť sa musí prísť z oboch strán. Keď tu nie je, je to potom ťažké. Takže tu máme teraz stav, že v katastri Lechnice máme súpisné čísla domov od jeden po desať až trikrát," povedal nám prvý muž Lechnice.
Na lechnickom území býva aj časť obyvateľov obce Červený Kláštor. Starosta Štefan Džurný to považuje za anomáliu. Podľa neho je potrebné iniciovať zmenu Zákona o obecnom zriadení. Navyše si myslí, že terajší právny stav poškodzuje základné občianske práva dané ústavou. "Takýchto situácií je na Slovensku strašne veľa. Vypuklým príkladom je Kežmarok a Ľubica a sporné sídlisko Juh. V našom prípade je potrebné pozrieť sa aj na inú vec a to tú, kto vykonáva správu územia. To síce leží v katastri Lechnice, ale stará sa oň obec Červený Kláštor," prízvukoval starosta.
Expert na samosprávu, vládny splnomocnenec pre decentralizáciu Viktor Nižňaský však hovorí o tom, že je potrebné zmeniť fiskálnu a dotačnú politika štátu obciam a platové pomery starostov. "Obce do tritisíc obyvateľov dostávali napríklad samosprávne dotácie. Aj platové pomery starostov sú v zákone formulované tak, že keď príde na Slovensko ďalších desať Volkswagenov, automaticky stúpne aj priemerná mzda v národnom hospodárstve a starostovia a primátori budú bez toho, aby podali vyšší výkon zarábať viac. Musíme úplne zmeniť pravidlá hry. Znamená to, že v rámci fiskálnej decentralizácie, v rámci prerozdeľovacích vzorcov, odstránením nezmyslených dotácií a revíziou platových pomerov starostov musíme viac previazať ľudí s prostredím kde žijú. Musíme navodiť opačnú atmosféru. Problém nie je v katastroch. Ak nebudú dostávať dotácie a platy podľa nezmyselných tabuliek a zákonov budú musieť medzi sebou viac spolupracovať," konštatoval pre náš denník V. Nižňanský.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
