smolu, stalo sa mi to už trikrát za sebou. A tak prešľapujem z nohy na nohu, zvieram v ruke noviny a časopisy a pozorujem staničný ruch. Neotvorím ich a nezačnem si čítať, pretože počet článkov krát rýchlosť môjho čítania mi dáva čas, za ktorý prejde vlak z Popradu do východnej metropoly a ja sa počas cesty nechcem nudiť. Mám to už odskúšané, len ten vlak nie a nie prísť. Takže čakám a premýšľam o presnosti. Moji známi, cestujúci MHD linkou č. 1, by vám o nej vedeli čo-to porozprávať. Hlavne počas mrazivých dní tento autobus pravidelne meškal, či veľakrát neprišiel vôbec. A tak decembrové a januárové rána trávili poskakovaním na zastávkach.
Pravda, meškanie autobusu či vlaku nie je jedinou podobou nepresnosti v našom živote. Ten je nepresnosťou jednoducho popretkávaný. Nepresné otváranie a zatváranie obchodov, nepresné výdavky, vadné výrobky, nepresné stavby, nepresné zákony a z nich vyplývajúca nerovnaká miera spravodlivosti, nespisovná slovenčina v dabingoch a spravodajstve, protichodné či vyhýbavé výroky politikov a pokračovať by som mohol donekonečna.
Nedávno som v jednej humoristickej relácii počul obhajovať Milana Lasicu americký útok na Irak. "Lebo Usáma bin Ládin...," dôvodil. Princíp kolektívnej viny je, žiaľ, jednou z najtragickejších podôb nepresnosti v dejinách ľudstva. Po Afganistane Irak a potom zrejme celý moslimský svet. Diváci sa však zasmiali, ML je tak šarmantný.
Samotný iracký konflikt je akoby galériou nepresností. "Vraveli, že budú bombardovať len strategické vojenské ciele, tak prečo bombardujú trhovisko?", vyčítavo sa pýta sotva 15-ročný Iračan so zakrvavenou tvárou, ktorý mal šťastie a prežil (čo už dnes môže byť, pravda, história). Spojenci však "triafajú" aj pôrodnice, svetové kultúrne pamiatky a ďalšie objekty, ktoré so Saddámom a jeho režimom nemajú nič spoločné. Nečudo, ostreľujú aj sami seba, ničia svoje vrtuľníky a tanky, tak ako môžu rozlišovať medzi nepriateľom? Nepresnosť si aj tu, rovnako ako v Afganistane, vyžiada veľa nevinných civilných obetí.
Neustále čakám na lepší, krajší, spravodlivejší svet. A mám neodbytný pocit, že by k tomu mohla pomôcť presnosť. Presnosť, ktorá by ľuďom slúžila ako záchytný bod v tomto chaotickom svete. Presnosť, ktorá by znela ako harmonický akord muzikanta, ktorý sa trafil na správne struny. V presnom svete by bolo všetko jasné. Ľudia by nikam nemeškali, za svoje hodnoty by dostávali presné protihodnoty, rešpektovali by sa určené pravidlá, určené hranice, majetok, sloboda jednotlivca a jeho práva, vrátane práva na život.
Viem, že je ťažké byť presný vo svete, kde ani rok nemá presný počet dní, a tak nám každé štyri roky jeden deň odkiaľsi vyhupne. No, myslím, že každý by mal prispieť svojou troškou presnosti. Povedal som si, že začnem od seba a svoj článok tentoraz redakcii doručím do uzávierky. Svoj sľub som, ako vidíte, splnil.
Autor: Števo Šanta
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
