Nového starostu obce Miroslava Bodnára po nástupe do funkcie najviac prekvapilo, že tunajšia osada, kde žije viac ako 350 Rómov a existuje už desiatky rokov, na oficiálnom zozname, vypracovanom Úradom splnomocnenkyne vlády Kláry Orgovánovej, dodnes nefiguruje.
Osada podľa štatistik neexistuje
Ako by ani neexistovala a pritom problémov s rómskou komunitou rok od roka pribúda. "Keď sme to urgovali priamo v Bratislave, hľadeli na nás, akoby sme spadli z neba. Kto videl úrad splnomocnenkyne, asi musel bojovať s tými istými pocitmi ako my. Nádherná budova, skvelé vybavenie, množstvo úradníkov a keď sme si to porovnali s tým, ako žijú naši Rómovia a aké patálie s nimi máme, nešlo nám to dokopy," poznamenala riaditeľka tunajšej špeciálnej základnej školy Júlia Kopinecová. Bratislavu navštívila v súvislosti so žiadosťou o pomoc pri finančnom krytí projektu rekonštrukcie školy, ktorú navštevuje 70 rómskych žiakov. O tom, čo je to žiť a bývať v Hrčeli by ona, starosta aj tunajší obyvatelia mohli rozprávať hodiny. Je to svet sám osebe, s vlastnými zákonmi a pravidlami.
Bronx uprostred Trebišovského okresu
"Hrčeľčania sú každodenne svedkami krádeží, vlámačiek a vandalstiev. Mojím cieľom je starať sa o všetkých obyvateľov, ale nejde to, pokiaľ Rómovia sami nepriložia ruku k dielu. V obci o nich dobré nepočuť a od začiatku roka dostalo obvodné oddelenie policajného zboru v Michaľanoch, pod ktoré patríme, už desať trestných oznámení. Pritom krádeží je viac, len ľudia už nevidia zmysel v tom, aby to zahlásili. Páchateľov sa totiž málokedy podarí vypátrať," vysvetlil starosta Miroslav Bodnár. Ako dodal, chytiť sa podarilo len zlodejov, ktorí nedávno vykradli dom smútku, ale nešlo o miestnych Rómov.
"Tí naši to majú dobre premyslené. Kradnúť posielajú deti, ktoré ešte nie sú trestne zodpovedné. Keby mali taký prehľad aj v zákonoch týkajúcich sa ich povinností, nielen práv, nemali by sme sa o čom baviť," sucho skonštatoval. Niektoré krádeže a vandalské výčiny vyrážajú dych aj Hrčeľčanom, ktorí si občas cítia ako v Bronxe uprostred Trebišovského okresu. "Všetci si dávajú pozor a chránia si majetok, ale nie vždy sa im to darí. Krádežiam poľnohospodárskych plodín, najmä v jeseni, takmer nie je možné zabrániť. Jeden prípad za všetky - pri zbere zemiakov sa početná rodina len odbehla domov napiť a keď sa vrátila, plné vrecia zemiakov boli preč a pritom šlo len o pár minút," zaspomínal si.
Opatrnosť ani zámky nepomáhajú
Ako dodal, na šokové situácie si museli zvyknúť aj predavačky v tunajších potravinách. Neraz sa stalo, že po príchode do práce nenašli v uzamknutej skrinke, kam pekári ukladali pri rannom rozvoze pečivo, ani jeden rožok. Keď vymenili zámok za pevnejší, aj ten "ktosi" vylomil. Nepomohlo ani ukladanie pečiva v skrinke pred domom. "Pred troma týždňami sa vlámali k jednej babke, vysypali jej zo suda kyslú kapustu, naťahali doň vína a zmizli. Ale škody nerobia len kvôli hladu. Minule porozbíjali okná na jednom dome, na inom zvesili a poškodili bránu. Len tak, pre zábavu. Takmer každý deň ma ráno v úrade čakajú nejaké sťažnosti," poťažkal si starosta. Sníval, že Rómom postaví byty osobitného štandardu, ale pokiaľ svoje postoje nezmenia, riešenie ich bytovej otázky sa odkladá.
Čo nie je ničie, je naše
Viac než problematický je v obci aj separovaný zber, ktorému sa majoritné obyvateľstvo venuje. Žiaľ, pokiaľ v určený deň vyložia pred dom železný šrot, zmizne skôr, ako poň stihne prísť auto na separanty. Všetko skončí v Zberných surovinách v Novosade. Počas posledného mesiaca Rómovia úplne rozobrali budovy družstva pri vstupe do obce, ktoré je už roky v konkurze. Prenajal si ho súkromný podnikateľ, ale keď videl, čo sa v obci deje, všetko, čo malo hodnotu, radšej presunul. Od marca z areálu stiahol aj strážnu službu. "Za mesiac tam nezostal kameň na kameni, všetko, čo je kovové, rozobrali. V prvých marcových dňoch to na ceste k Novosadu vyzeralo ako pri sťahovaní národov, ale chodia tam dodnes," vysvetlil starosta. Jeho slová dokazovala aj obhliadka družstva. Zdiaľky bolo počuť buchot rozbíjaného železa, ale akonáhle sme sa priblížili, tí, ktorí ho mali na svedomí, sa skryli. Pôvodcov sme našli až pri starom bagri, ktorý sa snažili rozobrať. Na otázku, či je to ich, odpovedali: "Nie je to ničie, takže je to naše."
Výnimka potvrdzuje pravidlo
Pokiaľ ide o domy, stojace na okraji dediny, ktoré sa nevymykajú bežnej "architektúre" rómskych osád, z výnimkou jediného sú postavené na nevysporiadaných pozemkoch a ako inak, bez stavebného povolenia. "Ten jediný poctivý je výnimkou potvrdzujúcou pravidlo. Dom je aj ohradený, čistý, je v ňom zavedený plyn a rodina má len dve deti, o ktoré sa stará. O zvyšku osady sa to povedať nedá," dodal starosta. Podľa riaditeľky školy Júlie Kopinecovej, ktorá má za roky skúseností prehľad o každom narodenom či školopovinnom dieťati, v jednom dome žije rodina s trinástimi deťmi a 36-ročná hlava rodiny je už dedom a ostatné sú na tom podobne. "Deti do školy nechodia a preto od minulého mesiaca prídavky poberá obec. Nakúpili sme im za to šatstvo a deti môžu chodiť na stravu do školy. Mnohokrát je to ich jediné poriadne jedlo za deň," povedala.
Nový vajda sľubuje zmenu
Starosta má z rómskeho problému, ktorý mu pomaly prerastá cez hlavu, zmiešané pocity. "Možno sa čosi zmení, lebo v osade došlo k výmene vajdu. V každom prípade by sa v obci zišla policajná hliadka, ktorá by mala na starosti prevenciu kriminality. Žiaľ, keď som o tom hovoril s riaditeľom OO PZ z Michalian, povedal mi, že sú len dvanásti a majú na starosti obvod s 25 obcami," poznamenal starosta. Navštívili sme aj nového vajdu Jána Kozinu. Šťúply, pomerene mladý chlapík pribehol, akonáhle sme sa zjavili v osade a začali fotografovať. Sám priznal, že spolupráca medzi samosprávou a rómskou osadou môže fungovať len pri spoluúčasti oboch strán. "Viem o problémoch a dohováram im. Verím, že sa to zlepší," uzavrel. To, či nová metla dobre metie, ukáže čas...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
