a za naprostého ticha sme si hľadali miestečko, aby sme si na ňu mohli ľahnúť. Akoby na povel celé mužstvo ešte v dresoch ležalo na dlážke, čím sme sa aspoň trochu z vonkajšej páľavy ochladili. Ani jeden z nás nemal totiž ani toľko síl, aby v ruke podržal podávaný osviežujúci nápoj, pretože sa nám ruky doslova klepali. Radosť z víťazstvo prišla až potom, keď sme sa vedeli postaviť na nohy a za pokriku "Inkalamája" vychutnávať víťazstvo.
Zo štadióna sme sa odobrali priamo k obedu, veľa sme toho zjesť nevládali a voľno po zápase využila väčšina k odpočinku. Ja som sa so svojím tieňom, ktorý mal dve vstupenky na "Estadio Torros" pobral naň, aby sme o 16.00 hodine mohli sledovať pre mňa doteraz nevidenú atrakciu "Corridu"- slávne a tradičné býčie zápasy. Na druhý deň po zápase bolo našou prvou záležitosťou dozvedieť sa z novín čo to o našom prvom vystúpení. Mne sa aj napriek strašnej kontrole podarilo prepašovať v Bratislave noviny a preto môžem z nich aj zacitovať.
Mexický denník "48" okrem detailov týkajúcich sa diania na hracej ploche - to znamená zostavy mužstiev, počtu striel na brány, počet faulov, rohov, postavení mimo hry, strelcov gólov referoval svojím pohľadom o zápase. Medziiným sa v článku doslova písalo: "Prevaha ŠK Bratislava v II. polčase bola taká jasná, že hostia mohli zvýšiť skóre o ďalšie 2 - 3 góly. ŠK Bratislava potvrdil všetko to, čo sme povedali. Je to mužstvo bez veľkých hviezd (?), ale skvelé ako celok. Ak sa hráči ešte lepšie aklimatizujú, budú určite podávať veľkú hru. V nedeľu (teda o týždeň) budeme vidieť bojovať toto mužstvo proti víťazovi mexického pohára Veracruzu, ktorý je vo veľkej forme. V mužstve ŠK Bratislava chytal výborne Reimann, v obrane vynikol Venglár a Ružovič, celá záloha Baláži, Pokorný, Uram a Karel, kým v útoku si najlepšie viedli Schubert, Danko a Malatinský. Najväčšej pozornosti sa však tešil brankár Reimann, ktorého obecenstvo pri jeho zákrokoch často odmeňovalo potleskom." O hre mužstva všetky mexické noviny, najmä však "Esto" sa jednoznačne zhodli na tom, že doteraz ani jedno mužstvo z cudziny, ktoré v Mexiku hralo, nepodalo taký výkon akého sme boli svedkami v nedeľu na Estadio Olympico. Tieto referáty novín o zápase tak nažhavili mexických fanúšikov futbalu, že na najbližší zápas nastal enormný záujem o vstupenky a mexická futbalová "Liga Major" sa rozhodla , že na ostatné zápasy v hlavnom meste vydala permanentky. Na tých nasledujúcich 6 zápasov sa ich predalo vyše 45 000. Organizátori nášho zájazdu totiž rátali s tým, že priemerne príde na zápasy asi 35 000 divákov, tým ťahom však splnili v nadpláne finančný úspech, len z predaja permanentiek, čo v Mexiku ani ten najlepší prognostik nepredpokladal. Samotný prvý zápas bol pre Mexičanov "šokom", prišlo tu prvé mužstvo, ktoré už na začiatku zvíťazilo a tak sa na svetlo sveta dostalo v prvom rade to, že mužstvo ŠK Bratislava prekročilo dohodu o striedaní hráčov a striedalo viac hráčov ako bol dohodnutý počet 4 hráčov striedať v poli. Noviny však už v zárodku túto fámu vyvrátili tým, že uviedli skutočnosť - v mužstve hostí boli striedaní iba traja hráči. Vedenie "Ligy Major" však dôrazne požiadalo vedenie nášho mužstva už v najbližšom zápase môže nastúpiť iba v očíslovaných dresoch a každý hráč tejto série bude hrať zápasy len so svojim číslom. U nás číslovanie neexistovalo, iba dvakrát sa stalo, že číslovanie použilo mužstvo ČSR v roku 1937 pri zápasoch vo Wembley, kedy naši po heroickom boji prehrali s Anglickom 4:5 a v Glasgowe proti Škótsku. Požiadavka bola splnená a nastupovalo sa potom v dresoch s číslami. Pri rozdeľovaní dresov som kľudne čakal, či sa mi ujde moje šťastné číslo, nemusel som sa s nikým dohadovať a nakoniec zostal dres s číslom 13 - mojím číslom šťasteny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
