vedú sťažnosti na nevyplácanie miezd, neoprávnené rozviazanie pracovného pomeru a neodvádzanie

odvodov do rôznych fondov - to sa stáva hlavne po bankrotoch firiem. Na uspokojenie takýchto nárokov bol zriadený špeciálny fond.

Raritou u nás je, keď je dôvodom žaloby diskriminácia na pracovisku. Krajský inšpektor práce Rudolf Kubica zo Žiliny si spomenul len na jediný podobný prípad za celú svoju prax. V krajinách únie však začínajú prevažovať práve takéto pracovnoprávne spory - spolu so spormi pre nedodržanie skúšobnej lehoty. "Onedlho to bude veľmi aktuálna téma aj pre Slovensko," myslí si bývalá ministerka práce a sociálnych vecí Oľga Keltošová na základe svojich skúseností z pôsobenia v Medzinárodnej organizácii práce.

V zahraničí sú častými dôvodmi sporov diskriminácia pre pohlavie, vek, náboženstvo, politickú či sexuálnu orientáciu. Bežné sú aj spory týkajúce sa rozdielu vo výške platov žien a mužov. "Aj vďaka tomu v zahraničí už nie je rozdiel medzi nimi taký priepastný ako u nás," myslí si Keltošová. Očakáva, že ustanovenia, ktoré budú túto problematiku obsahovať sa dostanú aj do nášho Zákonníka práce. Desaťtisíce slovenských občanov si hľadajú prácu v zahraničí. Veľká časť z nich pracuje za hranicami načierno, tí, čo pracujú legálne, majú riadne pracovné zmluvy s presne stanovenými podmienkami.

V Nemecku, kde pracuje viac ako 10-tisíc našich občanov, sprostredkúva zamestnanie priamo Národný úrad práce. "Do pracovnoprávnych vzťahov v zahraničí však nevstupujeme, len sprostredkúvame zamestnanie," hovorí Ľudovít Mlynarčík z Národného úradu práce.

V praxi to znamená, že ak má náš občan pracujúci napríklad v Nemecku problémy so svojím zamestnávateľom, musí sa obrátiť priamo na príslušné nemecké orgány. Na našich občanov sa vzťahuje v takomto prípade rovnaká legislatíva ako na nemeckých a sú aj rovnako chránení. Pred odchodom do zahraničia sú upozornení, aby

svoje prípadné problémy so zamestnávateľom riešili priamo na mieste a počas trvania pracovného pomeru.

Aj napriek tomu sa stáva, že sa ľudia sťažujú až po návrate na Národnom úrade práce. "Naša legislatíva neumožňuje riešenie pracovnoprávnych sporov jednotlivca v zahraničí," tvrdí Mlynarčík. Národný úrad práce môže v takýchto prípadoch iba upozorniť partnerskú krajinu, že s niektorým zamestnávateľom sú problémy. Nestáva sa to však často.

Problémy bývajú najmä s legálnymi sprostredkovateľmi práce v zahraničí. So svojimi klientmi často nepodpíšu zákonom predpísanú dohodu o sprostredkovaní práce a nepoučia ich o podmienkach práce v zahraničí.

Osobitným prípadom sú tí, ktorí pracujú v zahraničí načierno - zákony ich nijako nechránia.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.