domyslíme vec do dôsledku, je to dobrý vtip - keby Schuster nemeral vetá od buka do buka, nebolo by vlastne ani veľmi o čom rokovať. Kľúčové je kľúčové, nie? Ešteže máme prezidenta - inak by poslanci mohli vybrať dovolenku. Veď "nekľúčové" neutečie...
Máme teda na Slovensku naskutku unikátny problém - Schuster ako samostatný úd zákonodarnej moci sa stáva programovým riaditeľom parlamentu. Pre vetá hlavy štátu by sa mohli kreovať zvláštne zasadania, alebo prípadne ešte lepšie - druhá komora. Napokon, Schuster sám ju kedysi navrhoval a najnovšie to vo svojich štátoreformných halucináciách spomína Mečiar.
Pod kľúčovosťou predseda NR SR tentoraz nemyslel časovú náročnosť (vetá sú "iba" štyri, raz bolo už aj 18), ale politickú závažnosť. Hneď dnes popoludní prídu na rad Zajacove slávne poplatky. Schusterovi sa málili výnimky a navrhol ich rozšíriť na všetky deti - teda nielen do 6 (pôvodný návrh bol do 1 roka) rokov veku, ako sa schválilo, ale do plnoletosti. Nič proti sociálnemu súcitu, zrada je len v tom, že potom by už bol zákon úplne zbytočný. Už sme to raz povedali - už kvôli terajšiemu rozsahu výnimiek prišiel zákon o zdravotnej starostlivosti (ZoZS) do značnej miery o svoj pôvodný zmysel. Pre významnú časť pacientov totiž nebude signálom, že zdravotníctvo nie je zadarmo. To sa "vyriešilo" aj bez Schustera - a iný význam ZoZS spočíva iba v miernej finančnej úľave pre nemocnice, ambulancie a lekárne.
Minister súhlasí s dvomi formálno-technickými námietkami, ktoré Schuster vyhrabal. Problém ale už ani nie je v tom, či dokaličený zákon sa ešte väčšmi zmrzačí. Čaro dnešného hlasovania je v zvýšenom kvóre - potrebná nie je obyčajná väčšina (teda zo zúčastnených poslancov), ale kvalifikovaná, to jest z plného stavu snemovne. Pričom koalícia má hlasov 78 a Pavol Rusko je v nemocnici (má šťastie, beťár - Schuster ho zachránil od platenia). Stačia dve "psychomotorické zlyhania" či iná nepredvídateľnosť a celý zákon je pod stolom. Tu je skryté azda najväčšie kúzlo slovenského ústavného systému - Schuster vráti dôležitý zákon pre chýbajúcu bodkočiarku a vyššie kvórum už koalícia nepreskočí.
Pri všetkých výhradách, aj s oklieštenými poplatkami by bol ZoZS zlepšením oproti súčasnému stavu. Ale najmä - ak sa neschváli, nebude možné aplikovať ani ďalšie už pripravené zákony o zdravotnom poistení a o zdravotných poisťovniach. Dnešok teda môže rozbiť, respektíve významne v čase posunúť celú reformu zdravotníctva. Avšak tí, ktorí sa netešia na poplatky a nemajú radi Zajaca, by sa vytešovať nemali; prípadný kolaps nebude až taký lacný špás: Napríklad rozpočet na r. 2003 napevno počíta so znížením zadlžovania celého zdravotníckeho sektora. Ak Zajacove zákony uviaznu, tých cca 300 miliónov úspor mesačne sa nerealizuje. Na dotácie už ale niet peňazí v plnej výške... Ani do základného oddĺženia nechce minister - veľmi správne - dať ani korunu, kým sa reforma neuskutoční. Ženieme sa teda po jednosmernej ulici. ZoZS je farebnou ilustráciou, ako sa prezident vyvíja v aktívneho tvarovača politickej reality.
Vidíme to aj v druhom príbehu veta, ktoré dnes - možno zajtra - ide do programu: Zákon o Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva (SNSĽP). Tu treba predovšetkým vedieť, že ide o suverénne najzbytočnejšiu inštitúciu, ktorú niekoľkými miliónmi ročne vydržiavame. A politici miesto toho, aby ju zrušili, sa rozhodli SNSĽP reformovať. Momentálne už druhýkrát; premiéru zmaril - hádajte kto. Dôvody na veto mal však v r. 2001 úplne odlišné ako teraz, čo mu v najmenšom nebránilo, aby ho reprízoval.
Takže ešte raz: Ak sa nenájde 76 hlasov, ktoré Schusterovu banálnu pripomienku, že sa mu stratila akási kompetencia, buď odsúhlasia a tak zákon schvália, alebo zamietnu a tak zákon schvália, tak zostaneme na Slovensku naďalej žiť so skutočným skvostom: Inštitúciou dotovanou z rozpočtu, do ktorej nemôže vstúpiť NKÚ a urobiť kontrolu. Pretože toto je jediný ako-tak racionálny zmysel celej novely - ak už vydržiavame cudzopasníka, nech aspoň vidíme, či prepije všetko, čo dostane, alebo len polovicu.
Aby bolo jasné - s ľudskými právami sa dnes na Slovensku zabáva každý druhý z tretieho sektora, prokuratúra, ombudsman (teda mal by - iná vec je, že sa volá Kandráč) i Ústavný súd. A mimo Slovenska, keď už nič nepomáha, eurosúd v Štrasburgu. Skutočnosť, že o SNSĽP pod vedením riaditeľa Srebalu osem rokov nikto nepočul a nechyroval, je najlepším svedectvom, koľko ho potrebujeme. Schuster s deravou koalíciou sa môžu postarať, aby zbytočnosť zostala ešte aj bez kontroly.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
