národov prinášal so sebou skazu a utrpenie, ale aj nové poznatky. Huni a Avari tu prichádzali na malých a vytrvalých koníkoch. Priniesli so sebou nové prvky v úprave výstroja koňa a jazdca a tiež nové zbrane. Vyznačovali sa nebývalou zručnosťou a stratégiou vedenia vojen. Z výzbroja priniesli ohnuté meče a z výstroja koňa, železné dokonalejšie zubadlá, sedlá a kovové strmene. Od tejto doby sa jazdci vystrojovali kovovými ostrohami, pre lepšie ovládanie koňa. Všetky tieto technické prostriedky umožňovali jazdcovi lepšie manévrovať v boji s nepriateľom.
K bežnej výzbroji v Uhorsku do polovice 15. storočia patrili bodné a sečné zbrane (kopije, piky, lúky, meče, halapartne, sekery, čakany, nože a iné). Už v čase križiackych vojen sa rytieri odievali do brnení a používali ťažšiu výzbroj. Používali takto aj ťažšie typy teplokrvných koní a v tomto smere potom pokračovali dragúnske vojská v Uhorska. Pre rýchle jazdecké jednotky boli vhodné ľahšie teplokrvné kone.
V druhej polovici 15. storočia sa na východnom Slovensku pre potreby celého Uhorska začali vyrábať prvé liate delá. Používali sa najprv pre obranu mestských opevnení, hradov a vojenských pevností. Ich účinnosť bola ešte nízka. Spočiatku sa do nich vkladali kamenné a neskoršie už železné gule. Až v 17. a 18. storočí si delostrelectvo našlo svoje uplatnenie pri pohyblivom vedení vojen, pre dobývanie toho, ktoré donedávna len bránili. Pomocou nich sa armádam lepšie darilo dobývať svoje ciele. Pre ich prepravu v ťažkom teréne bola potrebná aj vhodná ťažná sila. Tou v tom čase disponovali ťažšie typy chladnokrvných koní. Takto sa začali kone spriahávať po jednom alebo po pároch do tandemu na presun ťažkých diel.
Prvé palné, pritom ešte veľmi ťažké pušky - muškety sa v Uhorsku začali uplatňovať v prvej polovici 16. storočia. Palné pištole sa používali na rozhraní 16. a 17. storočia a boli povinnou výzbrojou veliteľov (okrem meča).
O úspechu vo vojne rozhodovalo veľa faktorov, okrem iného aj dobre pripravená armáda a kvalita jej velenia. Nezanedbateľnou zložkou každej vtedajšej armády boli kone. Využívali sa nielen na vedenie bola zo sedla, ale aj na prepravu zbraní, výstroja a potravín, ktorá vzrástla so zmenou organizácie vedenia vojen. Čoraz viac sa armády začali zásobovať zo skladov odkiaľ sa vojenské potreby prepravovali priamo k miestam bojov. Na prepravu zásob sa opäť hodili ťažšie typy chladnokrvných ale aj teplokrvných koní.
Sedemnáste a osemnáste storočie bolo presýtené vojenskými udalosťami a zvyšovalo sa utrpenie poddaných. Viedli sa vojny s Turkami, stavovské, protihabsburské a reformačné vojny. Pustošila sa krajina a zvyšovali sa požiadavky na zbrane a na dostatok kvalitných koní. Zemania a sedliaci nestačili tieto požiadavky plniť. Tak ako sa stupňovala ťažká sociálna situácia v krajine a ako sa zvyšoval dopyt po koňoch, rozrastali sa rady zbojníkov a zbojníckych družín. Mnohí zo zbojníkov sa začali orientovať na krádeže koní. V 16. storočí sa tieto krádeže vyskytovali len ojedinele, ale v 17. a potom 18. storočí nadobudli nebývalé rozmery. Takéto prípady sa veľmi často vyskytovali aj v Šarišskej stolici. V roku 1662 bol za tieto priestupky odsúdený zbojník Juraj Bechy, v roku 1667 Andrej Hodza z Malého Šariša, Juraj Bernát z Lipoviec a ďalší. Dokonca v archíve je dokument, ktorým v roku 1644 armáda požiadala župné zhromaždenie o pomoc pri zlapaní zbojníkov, ktorí im ukradli pri jednej príležitosti až 150 koní.
Zbojníci ukradnuté kone výhodne predávali po širokom okolí a často aj armáde. Tie potrebovali zemani, sedliaci, armáda, ale aj zbojnícke družiny. Vznikli také situácie, že chýbali kone na prepravu potrieb pre armádu. A práve z tejto doby je známy prípad, keď namiesto koní použili jednorázovo 400 párov volov. Zemania pre obrábanie svojich pozemkov využívali prevažne voly, ktoré boli pre šľachticov efektívnejšie ako kone. Ak neboli k dispozícii kone ani voly, musela sa použiť ľudská ťažná sila.
Kone mali svoje nezastupiteľné miesto v armáde až do zavedenia železničnej a automobilovej dopravy. Aj keď v menšom rozsahu sa vo vojsku kone využívali až do konca druhej svetovej vojny. Pre zaujímavosť počet koní na Slovensku nedosahuje už ani 10 tisíc.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
