predsedu Prešovského samosprávneho kraja

Marianna MEŠŠOVÁ

1. Existuje udalosť, jav alebo vec, ktorú si dodnes nedokážete vysvetliť?

-(smiech) Existuje, a keďže sa mi to zdá nadprirodzené, tak sa mi s tým nechce zaoberať, že prečo to je tak, ako to je. Poviem príklad, je tu babské porekadlo, že keď niekto dostane z očí, tak sa mu zhodia uhlíky. Je to hlúposť na „entú", ale som to sám zažil na sebe a pomohlo. Vtedy som zostal v pomykove.

2. Ak by ste sa mohli prevteliť, kým alebo čím by ste chceli byť v budúcom živote?

- Niekto verí v budúci život, hovorí sa tiež o minulom živote. Ja by som bol veľmi rád, keby sme si mohli povedať, ako sme žili minulý život, keď existuje. Potom by sa dalo odpovedať aj na otázku, kým by sme chceli byť v budúcom živote. Ja osobne, keby mal byť budúci život, by som chcel byť taký ako teraz. Chcel by som byť sám sebou, teda Petrom Chudíkom.

3. Kto a kedy za vás ťahal horúce gaštany z ohňa?

- Skôr by som povedal, kto mi pomohol. Pomohli mi moji rodičia, aby som mohol doštudovať vysokú školu. Počas štúdia mi otec zomrel, takže potom som si tie gaštany už ťahal sám. Aj v rodinnom živote, aj spoločenskom, aj v tom športovom, ktorý som trošku žil. A či ťahal aj Vladimír Mečiar za mňa gaštany? Opak je pravdou. Napríklad pri voľbách do vyššieho územného celku ma nechal všetky veci robiť si sám. Bol som za ním, ale povedal, že je to moja záležitosť. Keď sa neskôr dozvedel, ako sme postavili koalíciu, nazlostil sa a po prvom kole, keď som prehral o 2 tisíc hlasov, celá Tomašíková v Bratislave vedela, že Chudík politicky skončil. V druhom kole som vyhral, išiel som po voľbách za ním a keď som mu chcel veci vysvetliť, tak mi povedal: vy ste víťaz a víťaz nevysvetľuje.

4. Čo vám sudičky zabudli dať do vienka?

- Snáď trošku menej problémov v rodinnom živote. Som druhýkrát ženatý. Rozvod bol veľmi nepríjemný. Potom mi zomrel syn a manželka tiež mala potrat v šiestom mesiaci tehotenstva. To sú veci, ktoré zanechajú stopy. Takže v tom rodinnom živote mi chýbalo trošku šťastia. Teraz je to však už pohoda, je to dobré. Tiež som stratil otca skôr, než som stihol poznať jeho ponímanie, teda pochopiť, čo mi dal do života. V tomto časovom horizonte sme spolu žili len dva roky. Takže to sú veci, ktoré som mohol mať v živote trošku lepšie. A čo sa týka mňa, chýba mi talent na jazyky. Je to môj prvý handicap a vážny. Dá sa to síce odstrániť tvrdým drilom, ale času na to mám málo. Budem si ho však musieť nájsť, viem totiž iba pasívne po nemecky a aktívno-pasívne po rusky.

5. Kedy ste mali zo seba najlepší pocit?

- Tých období bolo viacero. Prvýkrát, keď som skončil vysokú školu. Druhýkrát, keď mi poďakoval pacient za to, že som mu pomohol. A tretíkrát ten pocit bol dobrý vtedy, keď sa mi ako riaditeľovi nemocnice v Prešove podarilo vytvoriť určitý systém práce. Zaviedli sme množstvo nových vyšetrovacích metód, ktoré predtým neboli. To sa podarilo za rok a štvrť. Bol to veľmi dobrý pocit z vykonanej práce. No a ten posledný dobrý pocit som mal samozrejme po víťazstve vo voľbách v decembri 2001.

6. Čo vás otravuje?

- Otravujú ma nepraktické veci, ktoré nič nemôžu priniesť a zbytočne s nimi strácame čas.

7. Kedy ste zažili najväčšie prekvapenie?

- Ťažko povedať, ktorý moment to bol. Ale rozdelil by som to na negatívne a pozitívne prekvapenie. Pre mňa je negatívnym prekvapením to, že som nikdy nečakal od ľudí, ktorým som pomohol, že sa zachovajú tak, že ma nebudú poznať. Pozitívne prekvapenie bolo vtedy, keď ľudia, o ktorých som si myslel, že majú na mňa iný názor, sa postavili za mňa a spolu sme išli v tých najťažších chvíľach.

8. Na čo by ste sa nikdy nedali nahovoriť?

- Aby som nejakou úmyselnou činnosťou niekoho podrazil.

9. Zažili ste situáciu, keď vám zostal rozum stáť?

- Zažil. Zase je to spojené s ľuďmi, ich správaním a ich charakterom. Bolo ich veľa a boli aj teraz, keď som bol vylúčený z HZDS len preto, že som povedal svoj názor.

10. Čo vám urobí vždy obrovskú radosť?

- Samozrejme v prvom rade spokojnosť v mojej rodine. Lebo vtedy sa človek môže plne venovať práci a v nej je to pocit z dobre vykonanej roboty. Keď sa niečo podarí urobiť, ako má byť. Myslím si, že ďalšie voľby povedia, či moja súčasná práca bolo dobre vykonaná.

11. Máte na niečo obe ruky ľavé?

- To by som netvrdil. Keď som skončil medicínu, začal som budovať dom v júni 1991. A sťahovali sme sa do neho v decembri 1996. Množstvo vecí som si na ňom urobil sám. Naučil som sa to popri stavbároch. Dnes by som to už nevedel, ale keby som opäť skúsil a dostal by som sa do tempa, tak by to myslím išlo. Množstvo domácich prác, ktoré by som mal urobiť ja, urobí manželka, alebo mi pomôže sused. Príde a urobí veci. Svojej manželke som povedal, že to nesmie nikto vedieť, len on a ona, lebo vtedy to nikoho nebolí. Ale to sme odbočili. Skrátka veľa vecí si vie dať dokopy manželka, situácia ju to naučila. A čo sa týka varenia, nie som nejaký veľký odborník. Nemôžem povedať, že rád varím, ale od hladu by som nezahynul. Druhá vec je tá, že mám aj špecialitu, pri ktorej si každý oblizuje jazyk. Sú to grilované steaky. Veľmi často máme v lete taký aj nedeľný obed. Niekedy si snáď môžeme takto urobiť aj tlačovku.

12. Kedy ste mali chuť prepadnúť sa pod zem?

- Nebola takáto chvíľa. Ja beriem život tak, že prináša so sebou dobré i zlé veci. Zlé veci treba prekonať a ísť ďalej. Ale človek robí aj chyby a pokiaľ sú také, že sa dajú tolerovať, netreba sa prepadávať pod zem. Skôr sa treba postaviť a chybu napraviť. Ja som povedal, že vo funkcií predsedu vyššieho územného celku sa chcem vyvarovať chýb, ktoré som urobil ako prednosta krajského úradu pred rokom 1998. Možno aj preto som bol vylúčený z HZDS. Jednoducho nebudem robiť veci, ktoré som robil vtedy. Toto je vec, ktorá ma zmenila. Všetky pochybné záležitosti, ktoré boli spájané s mojou funkciou prednostu na krajskom úrade, či už privatizácia atakďalej...

13. Kedy ste prestali byť dieťaťom?

- Myslím si, že človek by nikdy nemal prestať byť dieťaťom. Naozaj sú v živote chvíle, keď sa cíti ako dieťa, keď sa vie odreagovať a vie sa správať ako decko. Musí však prísť vhodná chvíľa. Keď som s mojím chlapcom, často sa správam ako dieťa.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.