skutočnosť, že odo mňa vyžadujú nejaké majetkové priznanie. Ide o to, či som vraj za ten rok nezbohatol, či čo. Prísahám, nič nechcem zatajiť, nerobil som to ani doteraz, veď každý na Slovensku vie aký som skromný človek. Čo mám? Nič nemám, iba starosti ako splatím svoje miliónové pôžičky. To mi snáď niekto závidí? Také bezsenné noci nikomu neprajem. Lebo keď nazaplatím, pôjdem do basy, alebo ešte niečo horšie. Nemýľte sa, priznať sa chcem, len potrebujem garanciu, že moje papiere nebude nikto očumovať, hlavne nie ten tvrdý minister a ďalší očumovači. Myslíte si, že mám pravdu?

(Vladimír M., otec desaťročia)

Pán zaslúžilý otec, ak je pravda to, čo o sebe tvrdíte, že nie ste obyčajný smrteľník, nemusíte sa ničoho a nikoho báť. A, samozrejme, súhlasíme s vaším konaním. Rozmnožovanie majetku hocijakým spôsobom nie je u nás nijakým zločinom, ba práve naopak. Kašľať na to, že sa to predstaviteľom EÚ nepáči, my si aj v spoločnej Európe zachováme svoju národnú identitu. To môžeme odprísahať na pravú nefalšovanú, jánošíkovskú valašku. Radíme Vám preto, držte sa svojho rozhodnutia a čančujte iba z rúčky do rúčky - za papiere stopercentná garancia. Lebo jeden nikdy nevie. Napríklad tu náš kolega šiel na daňový úrad a žiadal záruky, lebo inak daňové priznanie nepodá. No a stihol ho krutý osud. Z toho je evidentné, že on je iba obyčajný smrteľník.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.