PÁTRAČKA

Ahojte! Tak ako, užívajú si aspoň niektorí z vás momentálnu plnosť košických kinoklubov? Dúfam, že áno, lebo v ponuke sú naozajstné filmové lahôdky.

Ja som sa ale minulý mesiac vybrala na iný film, ktorý bol v médiách spomínaný ešte pred jeho uvedením do kín, aj keď premiéru mal v decembri na Medzinárodnom filmovom festivale v Bratislave. Ide o film Děvčátko. Priznám sa, že aj keď nezvyknem dať na reklamu a medializáciu, v tom to prípade práve tieto mi dali podnet na zhliadnutie tohto filmu. Išla som na neho z čírej zvedavosti a nečakala som od neho veľa. Film je celovečerným debutom českého režiséra Benjamina Tučeka a ešte pred uvedením filmu bolo známych pár zaujímavostí, pre ktoré sa veľa ľudí rozhodlo si ho pozrieť. Prvou je herecké obsadenie: film je český, režisér je Čech, no hlavnú úlohu, sedemnásťročnú Emu stvárňuje slovenská skôr neherečka - Dorota Nvotová, známa viac svojim menom a výstrelkami, ako ohromujúcimi hereckými výkonmi. Vedľajšiu úlohu, Eminu matku si zahrala opäť slovenská, no tentoraz herečka paradoxne známa skôr v zahraničí, ako u nás, Jana Hubinská. Na veľké prekvapenie hlavne jej samej za túto úlohu získala ocenenie Českého leva. Ďalšiu vedľajšiu úlohu si zahral slovák Lukáš Latinák. Aby tých slovákov nebolo priveľa, vo filme účinkoval aj Ondřej Větchý. Ďalšou zaujímavosťou bola vopred ospevovaná kvalitná kamera, ktorá teda naozaj stála za to. Děvčátko je príbehom sedemnásťročnej Emy bývajúcej na "periférii veľkomesta" (v Prahe). Ema je výstredná a nápadná jednak oblečením, zvoleným zámerne, pravdepodobne na znázornenie jej bláznivosti, nestálosti a toho, že sa zatiaľ hľadá. Výstredná je aj správaním, ktoré je ľahostajné, šialené a bezohľadné zároveň, no ak by som to mala pomenovať stručne, použijem slovo puberťácke. V oblasti sexuálnych vzťahov pôsobí o dosť staršie a doslova si užíva, ako sa dá. V oblasti citových vzťahov pôsobí o dosť mladšie, doslova trpí citovou absenciou vyvolanou stratou otca. A tu je pes zakopaný. A možno aj myšlienka, aj keď to je vážne ťažké posúdiť. Stratená vo veľkom meste ( skvelo zvládnutá atmosféra neľútostnosti, vo veľkej miere vytvorená drastickými "zvukmi veľkomesta"), snívajúca o dokonalom mužovi - svojom otcovi a nahrádzajúca si ho pletkami s kdekým. Film pôsobí dosť depresívne a končí v podstate tragicky, no režisérovi pri zvládnutí formy niekde uletela myšlienka. Výber hlavnej protagonistky nebol tiež najslávnejší, nedalo sa tam veľmi hovoriť o hereckom umení. Škoda, mohol to byť výborný kúsok. Tvorivá úloha z minulého čísla vám asi veľmi nesadla, lístky tentoraz poputujú Matejovi Pučanovi, gratulujem. Teda, dnes som zvolila niečo ľahšie - hádanku: Čo je vaše, a predsa to iní ľudia používajú oveľa častejšie? Odpovede posielajte na mailovú adresu: silvia.bardovapost.sk, alebo na adresu redakcie s heslom Ťahák. Majte sa!