ŠD pod záštitou predsedu KSK Rudolfa Bauera a radcu pre kultúrnu spoluprácu a riaditeľa Francúzskeho inštitútu v Bratislave J.P.Meulleneta. Na rozdiel od minulého ročníka sa medzi účastníkov tentokrát zaradilo aj zahraničie. Amatérske frankofónne divadlá z Čiech, Rumunska, Ukrajiny a Maďarska svojimi hrami v mnohom diametrálne odlišnými značne obohatili program a svojou prítomnosťou aj celkovú atmosféru. Na javisku aktéri vdýchli život postavám z dávnej minulosti, dokonale domotali milostné vzťahy alebo poukázali na generačné problémy do odpadnutia. S Brnom sme vstávali, vykonali všetky ranné hygienické potreby, ponadávali na zmrznutosť inštitúcií pod návalom nadbytočných informácií. V Rytme Gymnázia Poštová sa stretávajú odlišné svety, životné štýly rodičov a detí. Do tajuplných komnát spánku a snov vnikáme s bilingválnou sekciou z Bratislavy a s konečným víťazom festivalu mladými hercami Francúzskej aliancie zo Sevastopoľu ( Ukrajina ) spoznávame moc hypnózy a silu jej vplyvu na realitu človeka.
Tieto rozmanité uhly pohľadu sa spájajú a stretávajú v spoločnom nadšení pre francúzsky jazyk, francúzsku históriu a kultúru, čo sa odrazilo aj v prevedeniach hier podľa Beaumarchaiho, Sartra či Moliéra.
Popri prezentáciách prebiehali tzv. workshopy. Vytvoril sa tým priestor pre výmenu skúseností a nových nápadov v podobe prednášok kvalifikovaných odborníkov pána Lančariča (režiséra ŠDK), hercov ŠDK Úradníka a Šudíka, režiséra Kozmenko-Delende (Tartuffe), pána Noubela pôsobiaceho v Brne a Winklera (Maďarsko), ktorý viedol ateliér pre profesorov a rozhodoval o najpôsobivejšom diele spolu s viceprezidentkou Francúzskej aliancie pani Liptákovou. Laureáti získali okrem veľkých sympatií publika účasť na obdobnom festivale v Belgicku.
Kontakt s účastníkmi festivalu zabezpečila Francúzska aliancia z Košíc. Každý večer sa aj z hlavných aktérov stali diváci. Akciami sa to len tak hemžilo, či už išlo o Pinoteaove Palmy pána Schutza alebo koncert Michela Sadanowskeho s parížskym gitarovým triom v Gesku. Ten bol beznádejne vypredaný a rozvášnený človek pomaly nevedel, kde si má pozbierať pri odchode časti svojho tela. Pri vstupe nemali takmer žiadnu šancu ani novinári, ani oneskorení pracháči ponúkajúc trikrát vyššiu cenu za lístok.
V nedeľu večer sme sa preniesli v priestoroch Štátneho divadla do zápletiek Svadby v Tipase na motívy hry Alberta Camusa a prišiel aj čas posledných pohľadov a objatí pred odchodom zahraničných priateľov. Podľa ukrajincov je ok, všetko, čo sa končí dobre. Tohtoročný vydarený festival sa síce skončil, no o rok sa bezpochyby stretneme opäť s novými frankofónmi, čo je veľmi podstatné pri tomto druhu podujatia každý sám sebou a nie sám.
Autor: Ľuba ČURPEKOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
