ratifikačný proces vstupu do NATO na slovenskej strane, začatý parlamentom minulý týždeň.
Procedúra ešte nie je uzavretá - hlasovať o pristúpení siedmich kandidátov k Zmluve bude ešte 17 parlamentov členských krajín (Kanada a Nórsko to už majú za sebou). Hoci sú pomery turbulentné, pôjde už len o formality - ale de iure v NATO budeme až potom. Čo zostane ukotvené v pamäti, je včerajší Schuster (pekný paradox - kto by to neho pred 15 rokmi povedal!). A potom ešte druhá kľúčová chvíľa - v máji v americkom Kongrese.
Schuster vyzdvihol v príhovore legitimitu aktu - v NR SR podporilo bezpečnostnú integráciu vyše štyroch pätín snemovne. Je to sporné, ale iba málo. Vo virtuálnom referende by dnes proti NATO možno hlasovala mierna väčšina zúčastnených občanov. Dnes - ale úplne inak pred polrokom či dvomi. A bolo by referendum platné? - hahaha. Sotva, veď Chmelárovi a Čarnogurského petičiari majú po troch mesiacoch (!!) 190 tisíc podpisov. Poriadne sme ich precenili - mimochodom. Politický záver? Veľa ľudí je možno proti NATO, ale tak trochu platonicky. Ruky-nohy by si kvôli neutralite či nejakej inej orientácii Slovenska nezlámali. Naopak, zástancov členstva je možno mierna menšina, ale motivovaní sú silne. Keby organizovali referendum oni, podpisy majú za týždeň-dva. Vedia prečo.
Tak či inak, atmosféra spoločenskej konverzácie - pouličnej, kaviarenskej či mediálnej - signalizuje, že značná časť občanov spája NATO s ozbrojenými silami, konfliktmi a vojnou. A z toho si neprosia. Hovoria, že my sme predsa mierumilovní... Ale tí istí občania - keďže tu nemáme dve paralelné verejné mienky - vo výskumoch dôvery opakovane dávajú medzi inštitúciami na prvé miesto armádu. Prípadne na druhé či tretie - občas. Tak ako je to? Ak sa necítime ohrození - zrušme vojsko. Ušetríme neskutočne - aj na zdravotníctvo, školstvo či vyššie dôchodky. Nie?
Alebo chcú priatelia armády a nepriatelia NATO povedať, že v prípade konfliktu sa Slovensko UBRÁNI SAMO?? No to azda nie - aj podstatne bohatšie európske demokracie sú odkázané na kolektívnu obranu v NATO. Finančná stránka, ktorá ľudí najväčšmi zaujíma, sa diskutovala už viackrát - najvyššie výdavky na obranu (ako podiel z HDP) má v Európe Švajčiarsko. Podstatne menej častejšie sa spomína stránka vojenská - voči nástrahám sveta nie sme vôbec obranyschopní. Keby sa pohla - nedajbože - smerom na východ nejaká ázijská armáda, zbohom rodina. Preto NATO, lebo to je bezpečnostná istota.
Pre Slovensko niet inej alternatívy aj preto, lebo v NATO je ukotvená aj bezpečnosť väčšiny štátov EÚ. (Až na štyri výnimky s dlhou a špecifickou históriou vlastnej neutrality - Švédsko, Dánsko, Írsko, Rakúsko.) My tiež smerujeme do EÚ, tá ale sama osebe nie je obrannou alianciou. Čarnogurský a niektorí ďalší blúznivci vidia budúcnosť v spoločnej európskej bezpečnostnej politike. Tá však dnes nejestvuje. EÚ nepozná nič takého ako článok 5 Washingtonskej zmluvy o tom, že: "Ozbrojený útok proti jednej alebo niekoľkým z nich (účastníkov zmluvy, P.S.) v Európe alebo Severnej Amerike bude považovaný za útok proti všetkým, v dôsledku čoho sú jednotné v tom, že ak dôjde k takémuto ozbrojenému útoku, každá zo zmluvných strán (...), prispeje na pomoc zmluvnej strane alebo stranám (...)". Pre toto je včerajší Schusterov podpis historická udalosť - sloboda, právny štát a voľný trh potrebujú svoju bezpečnostnú dimenziu.
Európa však nemá na samostatnú obranu. Je vojensky nesvojprávna, po druhej svetovej vojne sa zariadila inak. NATO a jeho článok 5 sú proste strechou, pod ktorou preberajú za bezpečnosť Európy zodpovednosť USA. Preto sa na kontinente už skoro šesťdesiat rokov nebojovalo. Odstrašujúca sila USA je taká, že vzala chuť na imperiálne dobýjanie aj sovietskym diktátorom - Stalinovi aj Brežnevovi. Len vďaka dáždniku NATO, teda USA, môže EÚ budovať desaťročia svoju prosperitu.
Aj preto je medzinárodná situácia, v ktorej do aliancie vstupujeme, taká zradná a povážlivá. Amerika je na "poirackej" križovatke a Bushovo vedenie sa práve rozhoduje, ako strategicky naloží so situáciou, keď lojalita niektorých európskych spojencov je významne oslabená. Rozkol je veľmi hlboký - pokiaľ ale žije článok 5, platia aj všetky záväzky. Na Slovensku a ďalších šesť nových členoch čaká neľahké zadanie: presvedčiť svojím prístupom USA, že má význam nevystreliť NATO do vzduchu a počítať s ním ako s inštitúciou, ktorá môže byť napríklad aj politickou základňou pre budúce "koalície ochotných".
Peter SCHUTZ
Autor: kcs
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
