2006, ktorý do vlády predložil Viktor Nižňanský.
Zástancovia tejto myšlienky hovoria, že župa je oveľa zrozumiteľnejší pojem a má aj historickú opodstatnenosť. "Je to úplne tradičný názov, najtradičnejší, aký môže byť," povedal známy historik, ktorý nechcel byť menovaný.
O zavedení pojmu župa sa vážne naposledy hovorilo asi pred dvoma rokmi v súvislosti s reformou verejnej správy. Návrh neprešiel. Odporcovia tvrdili, že toto slovo má neslovanský pôvod a je spájané s Uhorskom.
Historik oponuje: "Je to slovo slovanského pôvodu a Maďari si ho prevzali." Niektoré hypotézy hovoria, že slovo župa vzniklo niekde na území dnešnej Juhoslávie a používalo sa za čias Veľkej Moravy.
"Chcel som, aby sa to zjednodušilo a aby sme sa vrátili k historickému názvu," povedal predseda trenčianskeho VÚC Štefan Štefanec. Po novom by sa už volal župan. Tvrdí, že aj ostatní predsedovia VÚC majú podobný názor. Súčasný názov je podľa neho príliš komplikovaný a ľudia si ho často mýlia. "Teraz nám nevedia prísť na meno, je to ľudová tvorivosť, čo všetko sme," hovorí Štefanec.
V minulosti pomenovanie župa nenašlo politickú podporu "na základe nepochopenia a možno nevedomosti tých, ktorí o tom rozhodovali", hovorí Milan Hort z SDKÚ, predseda parlamentného výboru pre verejnú správu.
Člen toho istého výboru Miroslav Číž zo Smeru by s novým názvom nemal problém, ale považuje to za "hlboko nepodstatnú otázku". Zaujímal by ho názor historikov na túto tému, lebo župa bola označením územného celku z obdobia, keď bolo Slovensko súčasťou Uhorska a "pre niektorých občanov to môže byť citlivé".
"Tieto argumenty sú irelevantné. Slovensko má s Uhorskom svoju históriu veľmi úzko spätú a to by sme tiež nemali vymazávať z mapy našej histórie," myslí si Hort. K historickým názvom sa vrátili aj v susedných krajinách. V Čechách je to napríklad hejtman a v Poľsku vojvoda.
Autor: rp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
