Európskej únie. Hotový víťazný pochod - Slovensko je všade tam, kde si byť zmyslelo a odkiaľ čaká bezpečnosť a prosperitu.
Vstup do EÚ, ku ktorému vedú včerajšie Atény miľovým krokom, sa nedá spochybňovať. Ešte ani vtedy, keď ho masívne podporujú všetci politici, ktorých nemáme radi. Navzdory všetkým možným výhradám, iné riešenie neexistuje. Západná časť Európy je vyspelejšia, bohatšia, modernejšia, kultúrnejšia, ešte stále demokratickejšia, je ako celok efektívnejšie fungujúcim systémom. Skrátka a dobre - je lepšia ako časť východná. (Historické šťastie, ležia ďalej od Rusov - ale čo narobíme.) Nepridať sa k EÚ by bol čistý nerozum. Ešte aj v prípade, keby sa okolie neintegrovalo. Ono sa ale pripája tiež - proste nič iného nejestvuje.
Dokument, ktorý podpísali premiér a prezident, sa dá chápať ako symbolické zavŕšenie etapy postkomunizmu. Teda akejsi prechodovej fázy, z ktorej sme práve nakročili do novej éry, ale ešte v nej sme iba jednou nohou. Príde ešte referendum a potom ratifikácie v parlamentoch členských štátov. Faktom ale je, že v budúcich dejepisoch Slovenska budú periódy 48-89, 89-92, 92-04 a 04+ výrazne oddelené. Až taký historický míľnik je včerajšia udalosť, že porovnanie s 1.májom 2004 znesie iba 17.november 1989 a azda 1.január 1992.
Každý z týchto dátumov ponesie v embléme aj ústrednú osobnosť, ktorá ju personifikuje. Po kladnom Havlovi a bohužiaľ veľmi zápornom Mečiarovi je tretím vyvolencom histórie Mikuláš Dzurinda. Môžeme sa smiať, môžeme si aj poplakať, veď v EÚ je aj sloboda emócií. O pohnútkach a inteligencii činov súčasného premiéra sa môžu a budú viesť siahodlhé diskusie, nič však nezmenia na zásluhách na dosiahnutí cieľa, ktoré sú práve u neho najvyššie. Dzurinda dokázal dať dokopy dve vlády, ktoré vymazali politické deficity minulosti. Námietky, že mal neskutočné porcie šťastia (zmena rozširovacej stratégie EÚ v r. 2000, voľby 2002), resp. že by to zvládol ktokoľvek okrem Mečiara, jeho prínos iba relativizujú, ale nekrátia. Dzurinda vojde do dejín a bolo by pre Slovensko veľmi žiaduce, aby svoju kariéru zakončil dôstojne. Už by si táto krajina zaslúžila azda aj jednu historickú a zároveň ako-tak kladnú postavu. Doteraz má iba jednu - Štefánika. Druhý signatár, Schuster, ňou veru nebude, ani keby Slovensko doviedol na Mars.
Samozrejme, zásluhy sa rozkladajú na celé dve politické garnitúry, ktoré po októbri °98 Slovensko kormidlovali. Ako "neplnič" kodanských kritérií sme boli v sťaženej pozícii a preto je správne nezabudnúť ani na všetky strany, ich lídrov, ministrov či poslancov, ktorí pomáhali prejsť kus dlhej cesty. Hoci aj takého Migaša, Koncoša či Hamžíka - aspoň raz meno vysloviť si zaslúžia, hoci veľmi by sme ich duchov vyvolávať nemali. Vážnejšie - veľkú prácu na integrácii urobili napr. právnici Orosz a Kresák, ktorých posledné voľby z politiky vyhodili. Či taký predseda zahraničného výboru v bývalom parlamente Weiss - nestretnete väčšieho euronadšenca. Treba normálne povedať, že aj ich virtuálne ruky podopierali tak trochu perá Dzurindovi so Schusterom, keď v Aténach podpisovali. Samozrejme,
Na strane druhej, vďaka či radosť nesmú oslepovať. Byť včera v Aténach bola ich psia povinnosť, všetko ostatné by bola katastrofa. V roku 2007 vstupujú do EÚ aj Rumunsko s Bulharskom; každý, kto sa tam v poslednom čase otočil, potvrdí, že vyzerajú horšie ako Slovensko v 89-tom. Miesto v súčasnej desiatke teda nie je žiadny výkon na Oscara - ale pracovať na tom bola veľká zodpovednosť. Toľko. Samozrejme, ak už padali mená, ešte jedno zaslúži absolutórium - Ján Figeľ.
Európska únia však nie je vstupenka na nebesá. O výhodách a nevýhodách sa budú rozpisovať ešte mnohí a veľa. Podstatné je iné: EÚ je pohyblivý terč. Vo svojej súčasnej podobe plne vyhovuje a napriek obrovským byrokratickým labyrintom i socialistickým excesom je pre Slovensko vynikajúcim útočiskom. Nemôže tomu byť inak keď sa malý nevyspelý celok integruje do väčšieho vyspelejšieho. Trendy, ktoré v EÚ dnes letia, však môžu byť nebezpečné. Nielen pre Slovensko, ale celú Európu. Smerovanie k hromadným presunom kompetencií do Bruselu či projekty spoločnej bezpečnostnej a zahraničnej politiky, konkurenčné vo vzťahu k USA, nesľubujú stabilitu a prosperitu, ale destabilizáciu a neistotu. Európska únia je v dnešnej dobe tak trochu aj dobrodružné podujatie. To je ale už iný príbeh..
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
