Premiér, ktorý preto včerajší deň označil za jeden z najkrajších v histórii slovenského národa a SR, v tejto súvislosti vyjadril hlbokú vďačnosť občanom SR za dôveru prejavenú vo voľbách v roku 1998 a neskôr aj v roku 2000 a za možnosť usilovať sa dobehnúť v to, čo Slovensko zameškalo v období predtým. Dzurinda konštatoval, že občanov SR nečakajú po vstupe do únie dramatické zmeny. Uviedol, že členstvo bude príležitosťou pre aktívnych ľudí, a zlou správou bude iba pre tých, ktorí chcú napríklad iba pasívne zneužívať sociálny systém.
Dzurinda v gréckej metropole absolvoval doposiaľ tri rokovania. V utorok večer sa zúčastnil spolu s maltským premiérom Eddiem Fenechom Adamim na schôdzke deviatich premiérov členských krajín na pôde Európskej ľudovej strany. Včera ráno absolvoval rokovanie predsedov vlád a ministrov zahraničných vecí 17 menších a stredne veľkých členských a kandidátskych krajín Európskej únie, ktoré spája spoločný záujem na presadení sa v budúcej architektúre Európy a na prijímaní opatrení, ktoré by najlepšie zodpovedali záujmom týchto krajín. Otázka inštitucionálnej architektúry EÚ bola témou aj na ďalšom včerajšom rokovaní, na ktorom bol prítomný aj grécky predseda vlády Kostas Simitis a šéf Konventu Valéry Giscard d¤Estaing.
Ako Dzurinda uviedol pred novinármi, na rokovaniach odzneli súhlasné postoje k myšlienke vytvorenia postu ministra zahraničných vecí v Európskej únii, pričom sa podľa neho táto myšlienka ukazuje ako priechodná aj v širšej kompozícii ako bola skupina 17 menších a stredne veľkých krajín. K tejto téme ešte podľa Dzurindu budú prebiehať ďalšie diskusie. Predsedovia vlád a šéfovia diplomacií sú podľa Dzurindu zhodne za to, aby mal každý člen v rozšírenej EÚ rovnaké práva, a vyjadrili želanie, aby pretrvávala rovnováha medzi Európskou radou, Európskou komisiou a Európskym parlamentom. Zhodli sa tiež v názore na nevyhnutnosť presadiť princíp jedna krajina jeden komisár a na zachovanie princípu predsedníctva v EÚ. Opačným protipólom sú, ako konštatoval, snahy vytvoriť post európskeho prezidenta voleného na dlhšie obdobie, ktorý by bol v inom postavení ako je v súčasnosti predseda vlády predsedníckej krajiny. Predstavitelia všetkých zúčastnených krajín na rokovaniach odmietli myšlienku novej inštitúcie, tzv. kongresu zástupcov Európskeho parlamentu a národných parlamentov. Dzurinda mal podľa vlastného vyjadrenia možnosť prvýkrát prezentovať aj svoj osobný postoj v otázke inštitucionálneho usporiadania Európy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.