znamená zavŕšenie ich niekoľkoročného integračného úsilia. Nové krajiny: Slovensko, Česko, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Malta a Cyprus vstúpia do únie po skončení ratifikačného procesu 1. mája 2004.
Prejavy predstaviteľov kandidátskych krajín, ako aj lídrov členských štátov, ktorí na včerajšej ceremónii taktiež vystúpili, boli plné výrazov ako historický moment, najväčší spoločný trh na svete či spoločná budúcnosť založená na spoločných hodnotách demokracii, ľudských právach, spravodlivosti, slobode.
Predseda gréckej vlády Kostas Simitis, ktorého krajina momentálne predsedá EÚ, označil dnešný deň za historický a za deň, ktorý znamená koniec rozdelenia Európy na Východ a Západ. Európa sa podľa Simitisa stáva jednotným celkom inšpirovaným hodnotami ako demokracia, mier, spravodlivosť. Simitis označil EÚ za územie slobody a demokracie. Miesto, na ktorom dochádza k podpisu zmluvy, je, ako povedal, symbolické - pred viac ako 2000 rokmi sa tam totiž stretávali ľudia z rôznych kmeňov a rôznych kultúr. "Vidíme, že história sa nikdy nekončí," povedal predseda gréckej vlády.
Belgický premiér Guy Verhofstadt označil rozširujúcu sa Európu za jeden z najsľubnejších projektov v modernej histórii a vyjadril radosť nad tým, že bude môcť obyvateľov z nových členských krajín nazývať svojimi spoluobčanmi. Podľa českého premiéra Vladimíra Špidlu je podpis prístupovej zmluvy bodkou za dlhou, krvavou a krutou kapitolou spoločnej minulosti. Je však súčasne začiatkom novej kapitoly, v ktorej už "bude budúcnosť v našich rukách", ako aj návratom do spoločenstva demokratických krajín, povedal Špidla a dodal, že rozšírená Európa bude najväčším jednotným trhom na svete a najzaujímavejším kultúrnym priestorom. Nemecký kancelár Gerhard Schröder konštatoval, že po páde Berlínskeho múru padá aj rozdelenie Európy. Podľa britského ministerského predsedu Tonyho Blaira existujú dva dôvody na rozšírenie Európy - prosperita a hodnoty ako sloboda, demokracia, vláda zákona, ľudské práva či solidarita. Španielsky premiér José María Aznar pri tejto príležitosti vyjadril nádej, že čoskoro bude môcť zjednotená Európa privítať vo svojich radoch aj ďalších členov Bulharsko, Rumunsko a Turecko.
Za SR dokument podpísali prezident Rudolf Schuster a premiér Mikuláš Dzurinda. Schuster vyjadril radosť nad tým, že SR sa stáva súčasťou zjednotenej Európy. "Sme svedkami bezprecedentného zjednotenia Európy," povedal Schuster. "Už grécky boh Zeus podľahol šarmu Európy, Poseidonovej vnučky a zosobášil sa s ňou. My teraz tu, pod Akropolou, uzatvárame zväzok s Európskou úniou," povedal prezident.
Slovensko, ktoré vždy podľa Schustera patrilo do rodiny európskych krajín svojimi kresťanskými hodnotami, históriou, kultúrou, spoločnosťou, myslením i tvorivosťou, prešlo v poslednej dekáde minulého storočia obrovskými premenami a dnes stojí na prahu ich zavŕšenia. Rozšírenie EÚ je podľa Schustera historickou výzvou pre celý kontinent. "Končí sa éra tragického rozdelenia Európy a začína sa nová etapa jej histórie. V nej má Európa obrovskú príležitosť vytvoriť podmienky pre nové spolužitie národov na pevných demokratických základoch, pri rešpektovaní práv jednotlivca a odlišností národov a štátov," povedal Schuster. Prezident vyzdvihol "pevnú oddanosť občanov Slovenska myšlienke novej, zjednotenej a slobodnej Európy".
Zmluvu o pristúpení k EÚ zástupcovia jednotlivých štátov podpisovali v abecednom poradí podľa názvu krajiny v jej vlastnom jazyku - preto napríklad Slovinsko (v slovinčine Slovenia) absolvovalo podpisový akt pred Slovenskom, za ktorým nasledovalo Fínsko - vo fínčine Suomi. SR bola v poradí 23. signatárom. Ceremónia v gréckej metropole nasleduje po tom, čo vo februári s rozšírením únie vyjadrila súhlas Európska komisia a v stredu minulý týždeň vstup desiatky kandidátskych štátov schválil drvivou väčšinou Európsky parlament. V pondelok vyjadrila súhlas s rozšírením únie o desať nových členov Rada EÚ zložená z ministrov zahraničných vecí členských krajín.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
