Aj na Poľanu, nadýchať sa čerstvého vzduchu, tam kde Sládkovič písal svoju Marínu. Vo februári sme si pripomenuli 25. výročie Poničanovho úmrtia. Prečo spomínam Jána Poničana? Azda aj preto, že Očovú mnohí spájajú s predstavou tvrdých chlapov, s ľudovou muzikou a ovčiarstvom. Poničan nezabudol nikdy pripomenúť, že z Očovej pochádzal jeden z prvých slovenských novinárov, učenec a polyhistor Matej Bel. Na 24. marca pripadlo 319. výročie jeho narodenia.
Matej Bel bol veľmi vzdelaný. Jeho všestranné vedecké záujmy - z filozofie, prírodných vied, umenia, jazykovedy a teológie - znalosť šiestich jazykov (aj hebrejčiny), literárne schopnosti ho predurčili aj na vedenie náročných novín. Bol protestantom, takže viesť noviny v čase náboženského útlaku bolo preňho veľmi zložité. V rokoch 1721-1722 vydával v Bratislave latinské noviny týždenník Nova Posoniensia s prílohou "Prehľad pamätihodností" a to raz mesačne. V Nova Posomiensia bolo kvôli jezuitskej cenzúre 90 % zahraničnopolitického a iba 10 % domáceho spravodajstva. Boli to informácie o vojne, cirkevnom živote, obchode, hospodárstve, diplomatickej činnosti, námornej doprave, epidémiách, počasí, úrode. Zo zahraničného spravodajstva to boli udalosti z Ameriky, Afriky, Ázie, veľká pozornosť sa venovala najmú vojenským akciám v Európe, mierovým rokovaniam ruského cára so Švédskom. Domáce spravodajstvo bolo prevažne z Bratislavy, kritické materiály cenzúra nedovolila. Noviny obsahovali väčšinou krátke správy a noticky, bez titulkov, nepodpísané autormi, neusporiadané do rubrík. Boli vzorom pri zakladaní slovenských novín v neskorších rokoch.
Belovi ako rektorovi lýcea a priekopníkovi pedagogického realizmu v Uhorsku ležala na srdci správna výchova žiakov a postoje vychovávateľov. Pre ilustráciu vyberáme z jeho Školských zákonov (1714) znenie III. časti pod názvom "Zákony žiakov, chovancov a vychovávateľov":
- Pri pohrebe nech kráčajú mlčky vo vzornom poriadku, skromní, so smutnou tvárou, nech počúvajú obrady so zjavnou sústrasťou nad ľudským osudom a nech s nábožným zanietením uvažujú o svojej smrteľnosti.
- Vychovávatelia nech sa ukazujú vo veciach pedagógov nábožnými vykonávateľmi povinností, rozvážnymi, pokojnými, veľmi ochotnými ku komukoľvek. Nech vedú svedomito, bez každej umelkovanej starostlivosti, im zverených chlapcov v nábožnosti, náukách a mravoch; nech im predchádzajú dobrým príkladom nábožnosti a obratnosti, nech ich vystríhajú pred roztržkami, veľmi zhubnými pre mladý vek; žiakov do školy nech včas privádzajú a späť odvádzajú.
- Nech sa pod trestom verejného pokarhania a hanebného vylúčenia, ktoré má byť navrhnuté mocou slávneho Konventu, vyhýbajú pitiu, hodovačkám, tancom, návštevám podozrivých miest, hrám s loptou i každej inej ľahkomyseľnosti, nedôstojnej žiakov, takisto verejným vinárňam a krčmám, kúpeľom v Dunaji, prepadávaniu viníc a záhrad.
- Nech sa zdržujú ľahkomyseľnosti a hereckého spôsobu v obliekaní, nech sa nehádajú bezdôvodne, neobviňujú, neodnášajú cudzie veci alebo neponechávajú si nájdené, nech neprinášajú uhlíky alebo sviece do spální, ak nechcú zakúsiť ťažký trest.
Pod prísnym trestom zakazuje sa pomstiť spôsobenú krivdu, ale nech pre to vyhľadajú rektora. Nech neznečisťujú obytné miestnosti, triedy a iné miesta školy nijakou ošklivosťou, alebo ošklivými kresbami, ale nech ich majú čisté, akoby Bohu zasvätené. Nech neničia školské zariadenie, tým menej nech ho neodcudzujú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
