- tak snem ZMOS.
ZMOS bilancuje vždy pod veľkolepými kulisami. Málokto sa môže pochváliť, že jeho snemy navštevujú rok čo najvyšší ústavní činitelia. Aj teraz boli - skoro do nohy. Chodia aj zahraniční diplomati, vyslanci z EÚ a všetko možné. ZMOS je na Slovensku mocná inštitúcia, akú si samospráva vytvorila málokde. Niekedy sa vnucuje otázka, že prečo vlastne ešte nesedia ako štvrtí na tripartite... ZMOS nie je o nič menej vplyvné, než odbory či asociácia zamestnávateľov...
Kľúčové zásluhy na vzostupe hnutia samosprávnych funkcionárov nesie jeho predseda. Michal Sýkora je tiež svojho druhu unikát - asi najdlhšie v tej istej funkcii slúžiaci verejný činiteľ na Slovensku. Desať rokov je na postkomunistické turbulentné pomery už extrémna doba. A Sýkora nekončí - s relatívne vysokou podporou si obhájil mandát aj na ďalšie funkčné obdobie. Schopnosť udržať si náklonnosť takého širokého pléna protichodných ambícií a pestrých záujmov, aké združuje ZMOS, je najlepším svedectvom, že Sýkora je muž na svojom mieste. Vylobovať si opätovné zvolenie proti "smečke" dravých primátorov - Vítek, Maňka, Slota, Lackovič - nemôže byť sranda.
Ale pozor. Skutočnosť, že ZMOS je silná organizácia so schopným náčelníkom ešte neznamená, že musí byť výhrou pre občana. Bohužiaľ, Združenie háji predovšetkým záujmy svojich členov - tými sú síce de iure obce a mestá, de facto ale ich štatutári v ZMOS-e. V záujme voličov celkom iste nebol napr. veľmi tvrdý odpor ZMOS-u proti rozšíreniu právomocí NKÚ na orgány miestnych samospráv. Zneužívanie obecného majetku, neoprávnené predaje obecných pozemkov, bytových aj nebytových priestorov, zneužívanie funkcií či majetku úradu na osobné obohacovanie, to všetko je bežný kolorit nášho samosprávneho života. ZMOS nielenže proti týmto javom veľa nepodniká - čo by bola jeho vysoká priorita - ale loboval na čele so Sýkorom ako o život, aby sa na tom nič nezmenilo. Po novele ústavy môže NKÚ auditovať rozpočtové prostriedky určené na prenesený výkon štátnej správy. Nedostatočné.
Podobne škodlivý prístup demonštruje ZMOS pri ústavnom zákone o konflikte záujmov. Niektoré jeho námietky, napr. kritika zákazu pôsobenia v správnych orgánoch obecných firiem, majú racionálny základ. (Čím nie je povedané, že majú určite pravdu. Kauza je zložitá a mal by sa asi nájsť nejaký modus pre individuálny prístup). Iné kritiky zákona sú ale úplne absurdné - napr. úvaha, že kvôli povinnosti zverejňovať majetkové priznania nastane prudký úbytok záujemcov o samosprávne funkcie. Majetok predsa skrývajú iba tí, ktorí si ho nakradli... Azda práve na tejto "výhrade" sa najlepšie potvrdzuje, že ZMOS by sa už mohol azda premenovať na ZPaSMOS - Združenie primátorov a starostov miest a obcí Slovenska...
Zaujímavý je aj vzťah ZMOS-u k jeho korunnej kauze - reforme verejnej správy. Michal Sýkora je permanentným a najhlasnejším kritikom tejto operácie - s každým novým dátumom presunu kompetencií sa pustí do kriku, že na obce prechádzajú iba povinnosti a starosti, ale peniaze meškajú. A že raz školy, raz nemocnice im popadajú na hlavu, lebo delimitačné protokoly toto, a decentralizačné dotácie tamto. Aj teraz schválil ZMOS uznesenie ostro kritizujúce vládu "za nepripravenosť a zlú realizáciu právomocí na obce a mestá".
Niežeby nemali kus pravdy - štát určite nereformuje ideálne, ba častokrát sa čosi aj trestuhodne zanedbá. Je isteže výrazom chaosu, ak sa napr. na tie okresné úrady, ktoré sa majú k 1.januáru 2004 rušiť, ešte začiatkom tohto roku prijímali noví ľudia kvôli tým detským prídavkom, ktoré sa budú od 1.januára 2004 fakticky tiež rušiť. Ale: Reforma verejnej správy nikde nebola jednoduchý proces a rozbroje medzi štátnou správou a samosprávou sú a budú večné nielen na Slovensku. Vždy totiž ide o moc a peniaze až v prvom rade.
Čo je podstatné: Na strane štátu vidí ZMOS každú smietku, ale vo vlastnej záhradke ani brvno. Na obce prešli napr. od 1.januára aj kompetencie v opatrovateľskej službe, ktoré významná časť starostov odmietla prevziať. Prečo asi? Akoby sa ukazovalo, že mnohé obce a mestá majú záujem iba o tie právomoci, z ktorých pozerá buď prísun peňazí, alebo mocenský, rozhodovací profit. Isteže, ZMOS nie je zodpovedný za svojich členov. Toto ignorantstvo ale Sýkora prečo nekritizuje? Nie je poslaním ZMOS-u aj pestovať a vštepovať nejakú etiku samosprávy?
O rok v apríli sa opäť stretneme. Dovtedy treba dúfať, že najsilnejší lobistický spolok podľahne aspoň v zápase o konflikt záujmov. V našom i vlastnom záujme.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
