Lucerna, neskôr zavíta do Brna, Ostravy, Českých Budějovíc a na začiatku júna prehliadka navštívi Hradec Králové.
Retrospektíva tvorby nazvaná Jakubisko očami Jakubiska neskôr poputuje po Európe a vydá sa aj do Spojených štátov. "Vôbec to nie je moja zásluha, môže za to moja žena (Deana Horváthová), ktorá ma núti k aktivitám. Jej zásluhou je tak moja prehliadka, ako aj rekonštrukcia mojich filmov. Na Slovensku sa situácia dosť zmenila. K dobrému," vysvetlil 65-ročný Jakubisko v rozhovore pre kultúrnu prílohu českých Lidových novín, ako sa mu podarilo získať na obnovu filmov 18 miliónov korún od slovenského ministerstva kultúry. Nositeľ Českého leva za prínos pre českú kinematografiu i Pribinovho kríža spomína na svoje začiatky: miloval Antonioniho a v duchu jeho filmov napísal aj svoj prvý scenár "Ale bolo to také abstraktné a výtvarné, že tomu nikto nerozumel. Musel som to zahodiť a prejsť k autentickým spomienkam, z ktorých sa potom vyliahli Kristove roky. V tej dobe mi písanie scenára nezabralo viac ako 14 dní."
Jakubisko tvrdí, že vždy chcel byť kameramanom, ale keď ako študent natáčal s ťažkou 40-kilogramovou kamerou, ktorú držal v rukách a obrazy sa triasli, hrozilo mu na FAMU, že pre svoju "snahu o dynamiku záberu" neprejde. "Vraveli mi, že z toho bude divákom v kine zle. Dnes sa už takto nakrúca celkom bežne... Potom prišla nová vlna, s obrazom začal experimentovať celý svet a ja som tam vplával ako šťuka do rybníka," pripomenul svoje začiatky slávny filmový režisér. O svojich filmoch nedokáže hovoriť príliš lichotivo a s odstupom rokov by v nich mnoho vecí zmenil. Jedinou výnimkou sú Zbehovia a pútnici. "Vtedy som si po prvý raz robil kameru a pracoval som tak naivne a s minimom skúseností, že ak by som to robil ešte raz, tak by som to skazil." Juraj Jakubisko má radosť, že jeho filmy oslovujú aj divákov, ktorí v dobe vzniku filmu ešte neboli na svete. Nestotožňuje sa s názorom, že by sa filmy mali konzumovať čerstvé ako chlieb, ani s tvrdením, že film je ako víno, a čím je starší, tým je lepší. "Myslím si, že pravda je niekde uprostred. Jedol som už kopu čerstvých chlebov, ktoré boli zle upečené a pil storočné vína, po ktorých mi bolo zle," uzavrel pre české Lidové noviny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
